OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov | Doba Polobohov
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia | 2. dynastia
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia | 4. dynastia | 5. dynastia | 6. dynastia
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia | 8. dynastia | 9. dynastia | 10. dynastia | 11. dynastia
STREDNÁ RÍŠA (1994-1797 pr.Kr.)
12. dynastia
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1797-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia | 14. dynastia | 15. dynastia | 16. dynastia | 17. dynastia
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia | 19. dynastia | 20. dynastia
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1078-715 pr.Kr.)
21. dynastia | 22. dynastia | 23. dynastia | 24. dynastia | 25. dynastia
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia | 27. dynastia (1. perzská nadvláda) | 28. dynastia | 29. dynastia | 30. dynastia | 31. dynastia (2. perzská nadvláda)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia (Macedónska) | 33. dynastia (Ptolemaiovská) | 34. dynastia (Rímska)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Egyptská filozofia a zrod kresťanstva

Staroveký Egypt zohral vo vývoji ľudstva po poslednej veľkej potope, popísanej židmi v Starom zákone, dôležitú úlohu a poučenie v jeho chrámoch našli nielen starozákonní mudrci a grécki filozofi, ale tiež Ježiš a poslovia doby novozákonnej. V egyptskom hermetizme je popísaný univerzálny Boh v troch jeho základných formách, a to v neprejavenej, prejavenej a tvorivej. Egypťania uznávali jediného Boha v jeho rôznych aspektoch, emanáciách a podobách a tak v nezasvätených mohol vzniknúť pocit mnohobožstva. Boli presvedčení, že Boh je obsiahnutý vo všetkom a všade a je možné ho nazerať v troch podobách zvaných neteri – ako neprejaveného boha Atuma, manifestovaného boha Ptaha, tvorcu vesmíru prejavením svojej vôle, a boha Amona, ktorý stvoril človeka.



Zrodený vesmír bol podľa nich vždy duálny, založený na existencii v kozmických pároch, a preto je nutné nazerať naň vždy v dvoch aspektoch: v mužskom, z ktorého prúdi aktívna informácia, a v ženskom, ktorý je prvkom prijímajúcim, vytvárajúcim všetky živé stvorenia. Mužským aspektom Jediného bol boh Atum, ktorý je absolútnym Bohom, existujúcim pred vznikom vesmíru, zastupujúcim pôvodnú Jednotu. Býva znázorňovaný ako slnečný disk, zdroj všetkého svetla. Je to však i chaos, ukrývajúci v sebe obrovskú silu, označovaný tiež ako Ničota pred veľkým začiatkom. Je božským nemenným a večným duchom a jeho ženským náprotivkom je Nun ako božská, panenská, homogénna, beztvará substancia s ukrytou dokonalou harmóniou, ktorá je tiež nazývaná plodovou vodou neprejaveného vesmíru.

Druhým, už aktívnym božským štádiom je kozmická dvojica Ptah – Sekhmet, ktorí sa prejavujú zo svojej vlastnej aktivity a vôle. Jedná sa o silu množenia, obsiahnutú vo všetkom, čo bolo stvorené. Z vôle Ptaha sa zrodila hmota a usporiadal vesmír, bohyňa Sekhmet, vnútorne rozdelená dvomi protichodnými silami, je ohnivou substanciou i množiacim sa princípom pohybu, ktoré stvorili vesmír ako dočasne zharmonizované štádium existencie. Oheň produkuje pohyb, čas, priestor a dokáže spájať hmotu, čím vytvára živly – vzduch, vodu, zem a tiež životnú silu, reprezentovanú bohyňou Hathor. Tie sa rodia pôsobením sálajúceho ohňa na pôvodnú substanciu, a tak napomáhajú rozdeleniu v nej obsiahnutého ducha kondenzáciou a materializáciou. Táto bohyňa je duálnym organizmom, ktorý vykazuje svetlý i temný aspekt, rovnako ako neskôr ostatné veľké bohyne iných národov.

Amon-Ra, tretie božské štádium, ktorý stvoril človeka na svoj obraz, mu dal tiež možnosť myslieť a obdaril ho svedomím. Atribútom jeho mysle je vysoká koruna, ktorá má sedem listov, symbolizujúcich stupne vývoja našej mysle od zrodenia po osvietenie a oslobodenie sa od hmotných obmedzení. Od faraóna, zástupcu Boha na zemi, prijíma nádobu v tvare srdca ako symbol lásky a múdrosti, ktoré sú najdôležitejšími nástrojmi pre vývoj ľudstva. Mut, jeho partnerka, dostala svoje meno ako božská substancia, ktorá znásobuje vedomie schopné vnímať čas a priestor, stvorila štyri sily, ktoré podporujú rozvoj vedomia človeka nazvané Osiris, Isis, Seth a Nepthys. Táto štvorica je personifikáciou dualít svetla a temnoty, kde dvojica Osiris – Isis sú zástupcovia Svetla a Seth – Nepthys Temnoty. Osiris je mužskou silou, vedúcou k harmónii a mieru a býva znázornený ako múmia alebo ako duša ukrytá v schránke s bielou korunou, kde dve perá symbolizujú dualitu. V ruke často drží pastiersku barlu, ktorá je atribútom sily, ktorou vedie ľudstvo k precitnutiu. Bohyňa Isis vnáša do vnútorného sveta človeka vyššie emócie vo forme intuície, inšpirácie, prežitia extázy a lásky. Protikladné temné božstvá Seth a Nepthys predstavujú animálnu zložku človeka, ktorá odďaľuje ľudskú spiritualizáciu. Jedná sa o vôľu, ktorá je ovládaná egoizmom, či tendenciu k úniku do chaosu a teda do utrpenia. Bohyňa Nepthys je personifikáciou pocitov a prianí nášho tela, kedy na okolitý svet hľadíme len prostredníctvom svojich zmyslov.

Mýtický príbeh boja dvoch božských bratov Osirisa a Setha, kde mŕtveho Osirisa zachráni a znovu oživí jeho manželka Isis svojou láskou a kúzlami, je ukážkou univerzálneho dynastického mýtu, objavujúceho sa vo všetkých veľkých kultúrach sveta. Jedná sa o kozmický príbeh boja dvoch protichodných síl, ktoré sa odrážajú v ľudskej mysli i v polarizovanom vesmíre. Myseľ sa nachádza medzi oboma polaritami a musí medzi nimi neustále nachádzať riešenie, tj. rozhodovať sa medzi svetlom a tmou, kde poučenie prichádza len skrze následky našej voľby. Časť tohoto mýtu zahŕňa tiež Posledný súd, ktorý sa odohráva už v Duate, po smrti, v dimenzii oslobodenej od fyzikálnych zákonov, ako je popísané v Egyptskej knihe mŕtvych.

Božské páry naznačujú, že prejavený Boh i všetky stvorené bytosti vo vesmíre sú duálne a obsahujú mužský a ženský prvok. Tri ženské božské náprotivky Boha-otca sú tromi podobami Boha-matky, a to bohyňou Nun, panenskou, homogénnou, beztvarou substanciou s dokonalou harmóniou, Sekhmet, zástupkyňou dvoch protichodných síl, ktoré stvorili vesmír a dočasne harmonizujú protichodné sily v ňom obsiahnuté, a Mut, princípom rozmnožovania v duálnom svete.

Osobitným prvkom egyptskej múdrosti je tzv. Kvet života, zachycujúci prejavy Boha vo všetkých jeho troch štádiách a aspektoch. Podľa egyptskej posvätnej geometrie kvetu bol stvorený vesmír a určené základné pohyby v ňom. Boh, ktorý opustil stav kľudu, nebytia a prázdnoty, v ňom zaktivoval svoju vôľu a zrodil sa tak Kvet života, ktorého plodom je celý vesmír. Boh-otec prejavil svoju aktívnu vôľu, ktorú transformoval Boh-matka, nekonečná substancia, nesúca vo svojom vnútri odpoveď. Ich zákonitým doplnkom je Boh-syn, ktorý je plodom splynutia oboch božských polarít. Popísaná trojjedinosť je univerzálnym procesom, v ktorom je impulz najskôr vyslaný, obdržaný a nakoniec zvnútornený. Tento proces sám seba fraktálovo násobí v priestore a čase a vzniká tak objem mužského princípu. Jeho otáčaním okolo počiatočného bodu sa vytvára ženský princíp alebo sféra ako pasívny priestor bez napätia so všetkými bodmi orientovanými do stredu, symbolizovaná tzv. Hórovým okom. Sféra je pomyselnou placentou, ktorá obsahuje podstatu všetkých objemov i tvarov, a je tiež vyjadrením jednoty a integrity. Každý zárodok pohybu, tzv. „bunka stvorenia“, je prejavom úplnosti i nekončiacej potencionality. Tak Boh vytvára virtuálny priestor vesmíru mnohých dimenzií, ktorý z našej pozície zjednodušene popisuje tzv. fraktálová geometria ako fragmentálna skutočnosť zjavného, kde platí, že fraktály sú tvary, pri ktorých nezávisle na zmysle detail reprodukuje časť a časť reprodukuje celok tak, že výsledný fraktálový obraz je vždy krásny. Podstatou tejto zákonitosti je „nekonečná perspektíva“, čo je napr. použité i pri konštrukcii mandál ap.

Egypťania chápu kozmos ako zviditeľnený božský prejav, ktorého univerzálnym základom sú napr. hudobné harmónie, zložené zo siedmich základných tónov, škály svetla, utvorenej zo siedmich základných farieb, alebo modely rastu všetkých živých tkanív. Úplná sféra je potom vnútorným spojením mužskej a ženskej energie ako dvoch geometrických matríc, ktoré sú základom pre všetko tvorenie. Spoločne tu zdieľaným priestorom, symbolizujúcim slovo Boží, je tzv. Studňa kalicha – Vesica Piscis, ktorá sa nápadne podobá označeniu Pistis Sofia v gnostickom učení Ježiša. Nemusí to byť prekvapením, ak si uvedomíme, že Ježiš bol zasvätencom egyptského tajného učenia.

Zdroj: Rosa de Sar, "Marie z Magdaly a ženy v životě Ježíše", vydalo © 2007 Nakladatelství ONYX Praha

Uverejnené s láskavým dovolením autorky, prevzatie a uverejnenie textu inými médiami nie je povolené

Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne