DC: John, ako to bolo s tým, keď si sa pôvodne zapájal do Gurdžijevovej „práce“?
JAW: Keď sa pozriem spätne v rámci môjho života, vidím, že som bol predčasne vyspelý. Nie géniom, ale v 12-tich alebo 13-tich rokoch som vedel, že žijem v blázinci, že všetko vôkol je šialené a od tej doby to bol veľmi osamelý život. Mnoho ľudí to dnes chápe. Než som dosiahol 19 rokov, už som vedel, čo by som chcel robiť. Chcel som byť tým malým chlapcom, čo vravel: „Cisár nemá žiadne šaty“!
Zabralo to ďalších 20 rokov. Od tej doby som publikoval mnoho prác a bádanie začalo s mojou knihou ›› „The Case for Astrology“ (Prípad pre astrológiu). Taktiež tam boli drámy, romány a príbehy. Bol som dobre vydávaný, ale nie veľmi dobre platený, tak som si uvedomil, že som mimo mojej role chlapca, ktorý vravel „Cisár nemá žiadne šaty“. Nakoniec som sa dostal k práci Gurdžijeva, keď som bol v prosperujúcej umeleckej kolónii na Ibize v Španielsku v priebehu 50-tych a skorých 60-tych rokov.
Prostredníctvom zvláštnych zhôd okolností – opakujem, to je pracujúce „Magnetické centrum“ – jeden muž, ktorého som poznal, mi dal knihu s názvom ›› „The Theory of Celestial Influence“ (Teória nebeského vplyvu) od Rodneyho Collina, študenta Uspenského. Prečítal som si ju a skutočne ma zaujala. Môj priateľ, veľmi dobrý maliar, ktorý bol sám súčasťou Gurdžijevovej „práce“, mi začal posúvať v obmedzenom množstve Gurdžijevovu teóriu. Naviedol ma správnym smerom, pretože by som si povedal, „Ach, k čomu mi tieto veci sú?” Tak mi jedného dňa povedal: „OK, tak tu sú ›› ´Belzebubove príhody jeho vnukovi.´“ Dal mi malú hrubú knihu a ja som ju vzal, prečítal si prvý odstavec, ktorý bol asi vo význame „všetko čo vieš je úplne nesprávne a táto kniha ti umožní pochopiť, že nevieš vôbec nič.“ Bol som naštvaný. „Poser sa! Kto si, aby si mi niečo také vravel, čo si ešte napísal?“. Ale potom som sa ukľudnil a premýšľal. „No, dosť som toho vydal a viem, aké je ťažké pohnúť pocitmi publika – nielen myslením – ale cítením toho, čo chcete, aby cítili.” Bol tu tento chlap, ktorý ma v jednom odstavci tak naštval, že som bol pripravený hodiť jeho knihu o stenu. V tom okamihu som si uvedomil: „Och… to nie je také ľahké!”
Čo Gurdžijev skutočne urobil bolo, že ma donútil pracovať. Nevedeli ste, čo je pravda, alebo nepravda, aj keď si vás len doberal. Mohli by ste chápať tie odstavce? Tie vety, čo boli dlhé cez dve strany s tisíckami zátvoriek uprostred… nútil vás používať hlavu spôsobom, o ktorom sa vám predtým ani nesnívalo.
To bol môj začiatok s Gurdžijevom a skutočne som opustil Ibizu, aby som sa presťahoval do Anglicka, aby som sa viac zahĺbil do Gurdžijevovej „práce“, čo bolo skutočne veľmi dôležité. Bez nej by som bol dlhú dobu mimo. Všetko ostatné sa zastavilo. Pretože v určitom okamihu nemôžete tie myšlienky už len čítať, musíte ich vytvárať a to je bod, do ktorého sa ten problém dostáva, pretože to vôbec nie je ľahké uskutočniť a vôbec to nie je zábavné.
DC: Gurdžijevova „práca“? Nie, to nie je.
JAW: To nie je ako brúsenie kryštálov, či objímanie stromov. Je to ťažká práca. Gurdžijev bol v podstate jediná osoba, ku ktorej som sa dostal, ktorá tak pohŕdala západnou civilizáciou ako ja, ale rozdiel bol v tom, že on vedel ako v nej žiť a ja nie. Takže po deviatich rokoch na Ibize som sa konečne presťahoval do Anglicka, aby som sa dostal do „práce.“
Čo odlišuje Gurdžijeva od kohokoľvek iného je fakt, že sa jedná o starobylú doktrínu, ale vloženú do formátu, navrhnutého tak, aby bol praktikovateľný v rámci tohto blázinca, bez izolácie od neho v rámci nejakého kláštora, či podobne. Je to spôsob ako zostať mysľou zdravý v čase, keď každý vôkol je šialený, bez toho, aby ste sa vzdialili bežnému životu. Nemôžete praktikovať ›› Schwallera. Nie je to odbor. Ale Gurdžijev je.
DC: Áno, skutočne to oceňujem.
JAW: Bez návratu k určitým princípom, ktoré hnali Egypt a iné starobylé kultúry, bez chápania a osvojenia si tejto starobylej doktríny, bez nich vždy vyhrá „Cirkev progresu“ alebo skôr každý prehrá nejakým spôsobom, preto je to mimoriadne ťažké. To je dôvodom, prečo je Egypt unikátny, pretože sa z neho toľko zachovalo. Nemôžete ísť do Indie, alebo Číny, či kamkoľvek inam a očakávať spŕšku týchto ezoterických znalostí po celý deň tak ako v Egypte.
Samozrejme je tam i plno nezmyslov, ale aspoň v rámci teórie je „práca“ navrhnutá pre ľudí a pre ich každodenné životy. Niežeby to mnoho ľudí robilo a sám neviem prečo. Na druhej strane, ak sa odchýlite od sveta, je to akoby ste sa určitým spôsobom vyhýbali povinnostiam. Myslím tým, že nezáleží na milenkách Tigera Woodsa a vôbec na podobných veciach nezáleží. Ale niektoré sú podstatné. Vidíte škorpiónov z Wall Street ničiť naše životy a tých nechutných miliardárov úplne ničiacich planétu. To je záležitosť, ktorej podľa mňa musíte venovať pozornosť.
DC: Ako si povedal, Egypťania žili svoje životy, pripravujúc sa na budúci život a prirodzene niektorí vravia: „Och, morbídni hlupáci posadnutí smrťou.” Ale nie, ja si myslím, že tak ako si o tom písal a Schwaller na to poukazoval, určite vedeli na rozdiel od darwinistov, že tu boli za určitým účelom. Niečo si dalo tú námahu ich dať dohromady, dať túto planétu dohromady a môžem skutočne nadviazať na ten čin, o ktorom si vravel… Pretože na jednej strane, ako vieme, máme len jednu šancu uskutočniť to, čo je tu našou povinnosťou a pokračovať ďalej, a v tom istom momente by si nebol človekom, keby si necítil strach a nechcel urobiť niečo, čo by tu situáciu zlepšilo. Hlavne v prípade tvrdenia, že „kocky sú už tak hodené“ – programujúc tak ľudí od narodenia – že neexistuje iný účel život, než konzumizmus, a čo na tom, či zničíme planétu, keďže sa jedná aj tak o chemickú náhodu.
JAW: No, môžeš urobiť iba to, čo je v tvojich silách. Gurdžijevova práca mi umožnila toto pochopiť úplne a Gurdžijev poskytuje poučenie pre každého, pričom každého poučenie je trochu iné. Ale bol to Gurdžijev, kto ma naučil – a to je len časť toho – že ktokoľvek a čokoľvek hýbe tvojimi nitkami, je tvoj pán a ak si necháš svoje nitky takto ťahať, tak si otrokom. Nepáčilo sa mi to, tak som poriadne pracoval – vcelku úspešne – na tom, aby za moje nitky väčšinou nikto neťahal. Takže dosť ľudí si takto musí splniť svoju domácu úlohu. Keby sa ma niekto spýtal, čo sa pravdepodobne nestane, kto sú najpodstatnejší ľudia 20. storočia, tak by som na prvé miesto umiestnil Gurdžijeva a na druhé Schwallera. Je isté, že Gurdžijev ešte nepovedal svoje posledné slovo.
Mimochodom, spolieham sa na to, že tu ešte nejakú dobu budem. Môj priateľ mal nedávno tú česť stať sa na chvíľku najstarším žijúcim mužom na zemi. Mal 110 rokov a mal skutočne čistú myseľ okrem posledného roku, či dvoch. Skúmal paranormálno. Takže ak mohol dosiahnuť 110 rokov, neexistuje dôvod, prečo by som to nemohol aj ja!
Máme tu úžasného autora, argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa. Napísal krátky príbeh nazvaný „Ficciones – magická kabalistická záležitosť“, a v jednom z príbehov je posledný riadok: „Len gentleman bojuje za stratené kauzy.” To je úžasný riadok. Nepovažujem sa nutne za gentlemana, ale je to ťažké, pracovať na tomto – je ťažké nenechať sa ovplyvniť tým druhom diania, ktoré je okolo nás každý deň.
A nezabudnite povedať Vašim čitateľom o mojich egyptských cestách.
Všetkým priaznivcom starovekého Egypta sa ponúka jedinečná príležitosť zúčastniť sa špeciálnej VIP tour s českým prekladateľom
MAGICKÝ EGYPT – Putovanie s Johnom A. Westom
na prelome novembra a decembra 2016
info: kemet@cez-okno.net
DARREN J. CARVILLE žije a pracuje na Novom Zélande ako hlavný kreatívny dizajnér a jeho dlhodobou vášňou je symbolika, posvätná geometria, starobylé vedomosti a ezoterické tradície sveta. Jeho výskum, prednášky a spisy sú v súčasnosti zamerané na rozvoj a súčasnú syntézu starobylej vedomosti, novej vedy a našej potenciálnej evolúcie ľudstva. Pre viac informácií a kontakt navštívte www.silverkeys.co.nz
Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/
Preklad: M.B.
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Exkluzívny rozhovor s Johnom Anthony Westom
http://www.kemet.sk/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-johnom-anthony-westom