OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

KRÁĽOVNÁ PYRAMÍD: Mocná Hetepheres I. a jej veľkolepá hrobka


Za úspechom veľkých staviteľov pyramíd, akými sú Snofru a Chufev (Cheops), stojí žena. Bola jednou z najdôležitejších žien Starej ríše (cca 2686-2181 pred Kr.) a majiteľkou veľkolepej hrobky plnej pokladov.
Hetepheres I. bola manželkou faraóna Snofrua (vládol cca 2613-2589 pred Kr.), matkou Chufeva a starou mamou Džedefreho, Chefréna a kráľovnej Hetepheres II. Jej titulmi sú: Matka kráľa, Matka dvojakého kráľa, Hórova služobníčka a dcéra boha z jeho vlastného tela. Jej vydajom za Snofrua sa spojili dve kráľovské línie.


Jej otcom bol faraón Hunej a Snofru bol pravdepodobne jej nevlastný brat. Jej matka bola určite v príbuzenskom vzťahu s iným faraónom z tohto obdobia, no nie je známe s ktorým.

 


Nosidlá z pohrebného nábytku kráľovnej Hetepheres I. Zrejme dar od syna Chufeva. Rekonštrukcia originálu vystaveného v Káhire, táto kópia sa nachádza v Museum of Fine Arts v Bostone. Zdroj: ›› Keith Schengili-Roberts/CC BY-SA 2.5 Vsuvka: Kresba z hrobky Hetepheres I., ktorá zobrazovala zlatú figúru kráľovnej. Lístky zlata formovali kráľovnú sediacu na tróne ako privoniava k lotosovému kvetu. (1925) Od Georga Andrewa Reisnera. Zdroj: ›› Verejná doména

 

Hetepheres zrejme zomrela počas Chufevovej vlády. Nevieme príliš veľa o jej osobnosti alebo živote. Dokonca aj jej hrobka ostala skrytá až do 2. februára 1925. Bol to deň, kedy Mohamadien Ibrahim, ktorý pracoval pre Georga Andrewa Reisnera, vedúceho expedície bostonského Museum of Fine Arts, objavil hrobku, ktorá bola venovaná kráľovnej Hetepheres. Tento veľkolepý objav priniesol svetu meno jednej z prvých dôležitých žien starovekého Egypta a tiež informácie o tejto dávno zabudnutej kráľovnej.

 

Nečakaný objav v Gíze

Reisner bol americký egyptológ, ktorý pracoval na Harvarde a viedol americké vykopávky v Egypte aj Núbii (dnešný Sudán). V roku 1925 pracoval v okolí Veľkej Chufevovej pyramídy v Gíze, no 2. februára bol odcestovaný na dovolenke v Spojených štátoch.

Mohamadien Ibrahim, fotograf expedície, sa pripravoval na fotenie východnej časti pyramídy. Podľa jeho slov si pripravoval statív, keď sa jeho noha zasekla o kus omietky. Rozhodol sa ju preskúmať a objavil, že zakrýva vstup na schodisko s dvanástimi schodmi. Ibrahim oznámil svoj objav Reisnerovmu asistentovi Alanovi Roweovi. Ihneď pochopili, že stoja na pokraji jedného z najveľkolepejších objavov Gízskej plošiny.

 


Gíza, hrobka G7000X Hetepheres I, pohrebná komora, pohľad na juh. Zdroj: ›› Verejná doména

 

Objavené schodisko viedlo smerom nadol do vertikálnej šachty. Šachta bola až po okraj naplnená vápencom aby bola chránená pred zlodejmi. V ňom boli pomiešané rôzne artefakty a hlinené črepy, no blízko dna sa nachádzala pečať nesúca meno Chufevových pohrebných prác. Našli tu aj výklenok s pozostatkami obety: tri kosti z nôh býka zabalené do červenej rákosovej rohože, dva džbány s vínom a býčia lebka s rohmi.

 


Pohrebisko v Gíze. Hrobka Hetepheres. Kamenné nádoby in situ (na ich pôvodnom mieste, pozn. red.) Zdroj: ›› Verejná doména

 

Poklad Hetepheres

Po vstupe do hrobky, oficiálne označenej G7000X, výskumníci zistili, že hrob bol v dávnych dobách vykradnutý, no mnoho cenností sa nachádzalo stále vo vnútri. V pohrebnej komore bolo mnoho nádherných predmetov z pozláteného dreva, vrátane prenosného pavilónu, nosidiel, lôžka, niekoľkých drevených debien a dvoch kresiel. Drevené artefakty boli veľmi zachovalé.

 


Kreslo kráľovnej Hetepheres v Múzeu v Káhire. Zdroj: ›› CC-Zero

 

Tiež sa našlo kožené puzdro na žezlá, puzdro so závesom, zopár stolárskych nástrojov, tri zlaté nádoby, debna obsahujúca britvy a mnoho iných malých predmetov. Neskorší výskum preukázal, že artefakty pochádzajú z obdobia 4. dynastie. V hrobke bolo aj dvadsať strieborných náramkov vykladaných tyrkysom, lapisom lazuli a karneolom - jedni z najkrajších známych exemplárov klenotníckej práce Starej ríše.

Mnoho predmetov nieslo mená a tituly Snofrua a Hetepheres. Podľa popisov jej úplný titul znie „Matka Kráľa Horného a Dolného Egypta, nasledovníčka Hóra, dozor nad mäsiarmi z agátového domu, tá, ktorá všetko, čo povie je vykonané, božia dcéra z jeho vlastného tela, Hetepheres“.

Archeológovia objavili aj debny s hlinenými pečaťami nesúce meno Chufeva. Všetky nálezy boli rozdelené medzi Egyptské múzeum v Káhire a Múzeum výtvarných umení v Bostone.

 


Lôžko s podhlavnicou z pohrebného nábytku Hetepheres I. Rekonštrukcia originálu vystaveného v Káhire. Táto kópia sa nachádza v Múzeu výtvarných umení v Bostone. Zdroj: ›› CC BY-SA 2.5


Poznámka redakcie: Meno Hetepheres možno zvádza k anglickej výslovnosti “Heteferes”, avšak je zloženinou dvoch slov: “Hetep” a “heres”, vyslovuje sa teda: Hetep-heres (ďakujeme za upozornenie pánovi Odlerovi)

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


 

Referencie:

Joyce Tyldesley, Chronicle of the Queens of Egypt, 2006
Aidan Dodson, Dyan Hilton, The Complete Royal Families of Ancient Egypt, 2004
Lorna Oakes, The Illustrated Encyclopedia of the pyramids, temples & tombs of Ancient Egypt, 2006
Wolfram Grajetzki, Ancient Egyptian Queens – a hieroglyphic dictionary, 2005

Natalia Klimczak

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/history-famous-people/queen-pyramids-powe...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Zuzana

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Vládcovia Egypta
http://www.kemet.sk/stitok/vladcovia-egypta

Hrobky
http://www.kemet.sk/stitok/hrobky

 


Vládcovia: 
Sekcie: 
Náleziská: