Nachádzame sa v pracovni profesora Jonesa na Marshallovej univerzite uprostred malebného neporiadku, aký charakterizuje miestnosti, kde pracuje intelektuál, trpiaci mániou vyzdobiť si interiér svojho dôverne známeho útočiska pamiatkami na cestovanie okolo sveta. Miestnosť je priam zavalená hlinenými nádobami, črepmi a plastikami exotických bôžikov vytriešťajúcich udivené oči z políc a regálov okolo stien, zatarasená knihami, zvinutými mapami, hŕbou zakladačov, nahusto popísaných papierov, fotografií a všemožných plánov i náčrtov. Aj keď tu predsa len majú veci svoje miesto, na prvý pohľad je tu všetko chaotické, ako život nášho hrdinu.
Pán profesor tu nie je a my si budeme musieť v čase jeho neprítomnosti poradiť sami. Nie je to však žiaden problém: Na stole nás čaká literatúra, ktorú potrebujeme a na odporučenie Markusa Brodyho z Národného múzea nám Indyho kanceláriu otvorila jeho praktikantka Susan, mladá slečna s bezchybne formovanou postavou, ktorá si často nasadzuje bezdioptrické okuliare iba preto, aby vyzerala aj pilne, aj snaživo.
Poďakujeme sa teda za ponúknutú kávu, privrieme prízemné okno do dvora, odkiaľ doliehajú hlasy študentov ponáhľajúcich sa domov z prednášky a pohodlne sa usaďme, aby sme sa nerušene mohli pustiť do štúdia hrubých zväzkov, výstrižkov a rukopisných poznámok pripravených na stole pred nami. Profesor bol natoľko láskavý, že nám nechal možnosť nahliadnuť do rukopisu pripravovanej knihy o biblických artefaktoch z Mojžišovej doby. A hneď prvá stránka sa dotýka funkcie božskej archy zmluvy ako zbrane.
Jedno z prvých bojových nasadení archy sa uskutočnilo po vpáde na územie Kánaánu. Štyridsaťtisícová armáda Izraelitov dosiahla východný breh Jordánu a utáborila sa v Abel Šittím. Oproti, na druhej strane rieky, sa v palmovom háji vypínali bašty a hradby Jericha. Táto predná stráž Kánaánu s mohutnou pevnosťou, o ktorú sa v minulosti roztrieštili mnohé vlny útočníkov z východu, mala byť prvým cieľom Jozueho vojenskej kampane. Zdanlivo beznádejný podnik sa vydaril vďaka zázračnému účinkovaniu archy.
Musel to byť naozaj zvláštny pohľad, keď do mútneho toku rieky rozvodnenej v dôsledku jarných dažďov v hebronských horách vstúpili za zvuku strieborných trúb levíti s archou zmluvy na ramenách. S nadľudskou námahou si štvorica mužov razila cestu v silnom prúde a víroch kalnej rieky, archa žiarila v slnečných lúčoch a vtedy sa prihodilo niečo nečakané:
„A keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu sa omočili v pokraji vôd – Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečište – zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza hodne ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t.j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu. Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým úplne celý ľud neprešiel cez Jordán.“
Niekoľko dní po týchto udalostiach začala Jozueho armáda obliehanie Jericha za použitia nezvyčajnej taktiky. Šesť dní obchádzali Izraeliti za zvukov strieborných trúb mohutné hradby a držali sa mimo dostrelu šípov a katapultov pevnosti. Nervy obliehaných boli nepochybne podrobené ťažkej skúške psychologickým vedením ataku. Na čele Jozueho sprievodu kráčali po zuby vyzbrojení pešiaci, za nimi prenikavo duli do rohov bradatí muži v dlhých odevoch nasledovaní nosičmi, ktorí vliekli na žrdiach zvláštnu, zlatom potiahnutú truhlicu jagajúcu sa v dopadajúcich lúčoch slnka, ktorá akoby kumulovala akúsi zlovestnú magickú silu. Podivnú procesiu nasledovali davy žien, starcov a detí oblečených do sviatočných šiat.
V siedmy deň obliehania sa táto scenéria pred zrakom udivených Kánaáncov odohrala posledný krát. Za zlovestného mlčania obišli Izraeliti šesťkrát okolo opevneného mesta, zatiaľ čo pochmúrne zvuky trúb stúpali pomaly k nebesiam. Pri siedmom okruhu došlo za hlasného kriku útočníkov a hlaholenia dychových nástrojov k uvoľneniu ničivej energie archy, múry Jericha sa otriasli v základoch a na mnohých miestach sa zmenili na hromadu sutín. Jozueho armáda vtrhla do mesta, zmasakrovala jeho obyvateľov a pevnosť obrátila na hromadu popola, dymiacich trosiek a zhorenísk.
Aj keď by bolo nepochybne zaujímavé ďalej analyzovať prekvapujúci fakt, že medzi vpádom a vyhladzovacou vojnou možno položiť znamienko rovnosti, zanecháme bližšie úvahy na túto tému zistením, že nasadenie bojovej sily archy nebolo striktne viazané na morálnu podmienenosť takéhoto konania. Tento predpoklad viedol na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia nemeckých expertov k úsiliu získať na Hitlerovu objednávku posvätný predmet a použiť ho k nastoleniu svetovlády Tretej ríše. Z tohto pohľadu teda sakrálny charakter relikvie obklopenej aureolou svätosti a zbožnosti nemohol uchrániť archu zmluvy pred zneužitím, čo možno ilustrovať slovami anglického autora Richarda Cavendisha: „Predmet nie je posvätný pretože slúži dobru. Je posvätný, pretože v sebe skrýva záhadnú mocnú silu. Je možné použiť ho k dobru alebo ku zlu ako ohromný náboj energie. Pokiaľ s ním niekto zaobchádza neopatrne bez ohľadu na závažný, či pochopiteľný motív, následky môžu byť katastrofálne aj pre nevinné osoby.“
Vráťme sa však k ničivým účinkom archy. Aj keď úplne nepoznáme podstatu jej moci, kľúčom k použitiu tejto božskej zbrane boli aj vibrácie, ktoré vyvolávali cielené seizmické chvenie. To zapríčinilo deštrukciu hradieb Jericha a umožnilo vstup Jozueho armády do ulíc mesta.
Tento názor podporujú aj archeologické výskumy. Už pri prvých výkopových prácach v údolí Jordánu asi desať kilometrov od pustých brehov Mŕtveho mora koncom minulého storočia bolo zrejmé, e Jericho padlo za obeť zemetraseniu a požiaru. Svedčia o tom predovšetkým ohňom poznačené hromady kamenia a tehál, zuhoľnatené kúsky dreva a hrubá vrstva popola pod horizontom najvyššej kultúrnej vrstvy. V dochovaných fragmentoch mohutného obranného múru možno okrem toho pozorovať hlboké trhliny a uloženie trosiek ilustruje skutočnosť, že sa strechy domov v pevnosti zrútili náhle a pochovali vnútorné zariadenie a predmety každodennej potreby.
Aj v prípade náhleho zastavenia toku Jordánu išlo o cielené seizmické chvenie. Kľúčom k tejto záhade sú riadky Jozueho knihy, ktoré si ešte raz zopakujeme: „...zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza hodne ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t.j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu.“
Zrúcaniny starého Ádámu boli v modernej dobe objavené pod kopcom Tell el-David, ktorý sa nachádza na východnom brehu Jordánu pri brode el-Damieh asi dvadsaťpäť kilometrov od Jericha.
Rieka v tomto mieste tečie hlbokou roklinou pomedzi vápencové steny a vrstvy hliny. Seizmické chvenie spôsobuje, že sa skalnaté útesy rúcajú do koryta a zastavujú prietok vody. K tomu mohlo dôjsť aj za pomoci umelo vyvolaných seizmických vĺn pri vstupe Jozueho vojsk do Kánaánu – zatiaľ, čo sa voda hromadila severne od el-Damieh, južný úsek rieky od zosuvu až po Mŕtve more bol taký plytký, že sa dal bez problémov prekročiť.
Ak by sme si teda mali zhrnúť naše doterajšie poznatky o ničivom pôsobení archy, budeme konštatovať, že išlo o uvoľnenie ničivých energetických výbojov, cielené seizmické chvenie, prípadne o kombináciu oboch deštrukčných mechanizmov navzájom.
Potvrdenie tejto hypotézy nachádzame aj na iných miestach biblie, ktoré sa odvolávajú na udalosti spojené s prekročením Jordánu a dobytím Jericha. V Žalmoch napríklad čítame: „Jordán sa naspäť obrátil, vrchy skákali ako barany, pahorky ako jahňatá. Čo, Jordán, že si sa späť obrátil? Vrchy, prečo ste skákali ako barany? A pahorky ako jahňatá? Chvej sa zem pred Pánom, pred Bohom Jákobovým“ alebo „Oheň ho predchádza a vôkol spaľuje Jeho protivníkov. Jeho blesky ožarujú svet, vidí to a chveje sa zem. Vrchy sa topia pred Hospodinom sťa vosk, pred Pánom celej zeme“.
Podľa biblie trvalo dobývanie Kánaánu sedem rokov počas ktorých bolo porazených tridsaťjeden kánaánskych miestokráľov. Značná časť krajiny od južných okrajov až po Baal Gád v Libanonskom údolí sa s výnimkou niekoľkých opevnených miest na pobreží a Jeruzalema dostala pod kontrolu Izraelitov, ktorí si za hlavné mesto zvolili Šilo ležiace na efrajimskom území juhozápadne od Mŕtveho mora. Archa bola po vojenskom ťažení dopravená práve tu, kde umiestnená v svätostánku ostala po dobu asi dvoch stoviek rokov.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Miloš Jesenský
Úryvok z knihy Miloša Jesenského “Po stopách Indiana Jonesa”
S dovolením autora
RECENZIU nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Seriál: Medicína v starovekom Egypte
http://www.kemet.sk/serial-medicina-v-starovekom-egypteMILOŠ JESENSKÝ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/milos-jesensky-vyber