Keď vo svojom živote dosiahneme určitého stupňa zrelosti, je prirodzené, že sa pozrieme naspäť a pripomenieme si určité udalosti, ktoré buď zmenili smer nášho života, alebo na nás mali iný hlboký dopad. Mne sa jedna z takých príhod stala v ôsmich rokoch. Moja mama, česť jej pamiatke, sa vždy starala o to, aby k nám domov chodili dva skvelé časopisy plné obrázkov a fotografií – Life a National Geographic.
Vybavujem si, ako som rýchlo listoval jedným výtlačkom National Geographic, pokiaľ som nenarazil na stránku s fotografiou Sfingy a Veľkej pyramídy v egyptskej Gíze. Tu som sa zastavil a dlho na túto fotografiu pozeral. Aj keď nedokážem dosť jasne vyjadriť, čo sa mi vtedy prihodilo, teraz ale viem, že práve vtedy vzniklo v mojom vnútri hlboké puto. Sfinga vo mne niečo prebudila a od tej chvíle až do posledného okamihu môjho života som bol a budem uchvátený a priťahovaný ku všetkému, čo sa spojuje s dávnym Egyptom.
Mal som to šťastie, že som v posledných desiatich rokoch niekoľkokrát navštívil Egypt a nikdy som nezabudol vzdať Sfinge hold ihneď po tom, čo som dorazil. Sfinga je strážcom všetkých egyptských mystérií a mnoho stáročí ostáva jej tajomstvo väčšine ľudstva skryté. Teraz však dochádza k naplneniu dávneho proroctva a pomaly je odkrývaný závoj, takže všetci, ktorí chcú vidieť, budú uspokojení.
V roku 1992 ma séria zázračných udalostí priviedla do úzkej uličky v mestečku, ktoré leží hneď vedľa Gízy. V dome s nádherným výhľadom na Sfingu žije muž, ktorý takpovediac sám oživil dávnu tradíciu a podvihol tajomný závoj. Jeho meno je Abďel Hakim Awyan, ktorý je známy ako jeden z rady starších a domorodý strážca múdrosti ústnej tradície, ktorá siaha do minulosti vzdialenej desiatky tisíc rokov. Počas nespočetných hodín, ktoré som strávil v jeho dome u vodnej fajky a stovky šálok čaju, mi bola táto tradícia vyjavená. Ide o tradíciu, ktorá má isto africký štýl a interpretáciu. Premýšľať o Egypte ako o časti Stredného východu je nesprávne, pretože Egypt je súčasťou Afriky a učenie, s ktorým som bol oboznámený, je určite súčasťou živej africkej ústnej tradície.
Veľký mystik George Gurdjieff raz povedal to, čo som čiastočne parafrázoval vo svojom venovaní na začiatku tejto knihy. Konkrétne sa jedná o tri otázky: či jestvuje dôvod pre existenciu života, či jestvuje dôvod pre existenciu ľudského života a či jestvuje dôvod pre naše individuálne životy. Gurdjieff tvrdil, že každá ľudská bytosť by sa mala niekedy v živote týmito otázkami zaoberať. Teraz cítim, že ma Sfinga naplnila mystériom týchto otázok už v skorom veku a mimovoľne ma postrčila na cestičku, ktorá ma viedla k určitým odpovediam.
Táto kniha je výsledkom celoživotného pátrania po odpovediach na tieto otázky. Viac ako tridsať rokov som formálne hľadal informácie o dávnom Egypte, ale takmer päťdesiatročné pátranie po mojom pôvode ako ľudskej bytosti ma priviedlo k ústnej tradícii dávnej Afriky a k veľkej múdrosti toho najúctyhodnejšieho miesta zrodu celého ľudstva.
Domorodé učenie prezentované v tejto knihe je v súlade s trendom, ktorý nastal v posledných päťdesiatich rokoch minulého storočia a pokračuje aj v dvadsiatom prvom storočí. Na všetkých kontinentoch zemegule sa objavujú domorodí ochrancovia múdrosti a zverejňujú ústne tradície a históriu, ktorá bola uchovávaná v malých zomknutých kruhoch zasvätených. Všetci títo učitelia naznačujú, že nastal čas k rozšíreniu uchovávaných príbehov, pretože sa blíži koniec jedného veľkého cyklu a je nevyhnutné všetkým ľuďom oznámiť domorodú múdrosť a poznanie, aby sa tak mohli pripraviť na nadchádzajúce zmeny. V tomto duchu predkladám to, čo mi bolo povedané, ako určitú osnovu pre lepšie pochopenie nášho pôvodu, našich skutočných koreňov. Dúfam, že týmto spôsobom nám bude umožnené, aby sme sa mohli lepšie postaviť tomu, čo je pred nami.
Jedinečnosť učenia popísaného v tejto knihe odráža štýl učenia Abďel Hakima. Abďel Hakim ponúka potravu pre obe polovice mozgu, predkladá fyzické dôkazy (archeologické, geologické a filozofické), aby uspokojil ľavú hemisféru, tú vedeckú, racionálnu myseľ a pritom stimuluje holistický, zážitkový proces pravej hemisféry tak, že odovzdáva svoje učenie priamo od človeka k človeku. V tomto svetle ponúknem vedecké dôkazy nazhromaždené v teréne spoločne s fotografiami a rozprávaním osobných zážitkov, aby som predstavil učenie pokročilej civilizácie, ktorá existovala v severnej Afrike v dobe pred minimálne desaťtisíc rokmi. Táto civilizácia, známa ako dávny Chemit (nie Egypt), bola tvorená skôr domorodými kmeňmi než nejakými kultúrne pokročilými „prisťahovalcami“ (nech už ich nazývame Atlanťania, či mimozemšťania, alebo akokoľvek inak), ovládala sofistikované vedomosti a poznanie a práve títo ľudia vytvorili Sfingu a pyramídy, ktoré stoja dodnes.
Títo dávni Afričania, známi ako Chemiťania, veľmi pravdepodobne stavali stavby známe ako pyramídy kvôli výrobe, transformácii, využívaniu prenosu energie... Nie ako hrobky pre svojich kráľov. Zo všetkých súčasných teórií o stavbe Veľkej pyramídy majú dávnej chemitskej tradícii najbližšie myšlienky inžiniera Christophera Dunna. Dunn vo svojej knihe Elektráreň v Gíze predkladá svoj koncept o tom, že Veľká pyramída bola postavená ako stroj na výrobu energie. Jedným z hlavných zdrojov tejto energie bola voda. Hlboké znalosti, ktorými disponovali dávni Chemiťania, boli znovu objavené až v nedávnej dobe – v posledných sto rokoch – takými géniami ako boli Viktor Schauberger a Johann Grander.
Abďel Hakim ma oboznámil s konceptom geografickej oblasti, ktorú nazýval Bu Wizzer. Preklad tohto termínu znie Osirisova zem. Bola to časť dávneho Chemitu, ktorá sa rozprestierala na juhu od miesta, ktoré dnes poznáme ako Dahšúr, až po Abú Roáš, na severe a zahrnovala v sebe i dobre známe oblasti Sakkáry a Gízy. Jedná sa o plochu veľkú asi 40 kilometrov štvorcových. Na všetkých týchto miestach boli vystavané chrámy a pyramídy a podzemie bolo popretkávané hustou sieťou tunelov, ktorými dávni ľudia privádzali do týchto oblastí vodu. Domorodá tradícia, ktorú predstavuje Hakim, tvrdí, že tieto miesta, súhrnne nazývané Bu Wizzer, boli oblasťami, kde pred desaťtisíc rokmi prekvitala ľudská civilizácia.
Prijímané paradigmy a koncepty egyptológov vyžadujú poriadnu revíziu. Ako pozadie a bod referencie pre tento prístup uvádzam myšlienky profesora Thomasa.
S. Kuhna, ktorý ako prvý razil heslo „zmena paradigmy“. Keď som v sedemdesiatych rokoch minulého storočia končil svoje univerzitné štúdia, bol som veľmi ovplyvnený Kuhnovou knihou Štruktúra vedeckých revolúcií. V tejto knihe Kuhn navrhol radikálny koncept, že k skutočným zmenám vo vede dochádza dramaticky a revolučným spôsobom a nie postupne. Dúfam, že podporím tieto semená revolúcie novými paradigmami uvedenými v tejto knihe.
Bolo by pochabé navrhovať, či plánovať, že jedna kniha obráti celý vedný odbor egyptológie hore nohami. Hlavným cieľom tohto diela je predložiť nový súbor ideí a paradigiem, úplne nový spôsob, ako interpretovať a prežívať mágiu, ktorá existovala v dávnom Egypte. A nielen to, mojim zámerom je podnietiť a vyprovokovať nielen ľudí s mladou, ale aj starou mysľou, aby si kládli otázky a vyhľadávali súvislosti iným spôsobom, než akému sme na Západe učení. Mojim želaním je pomôcť ľuďom, aby si uvedomili, že sme vždy boli niečím väčším, než nám bolo hovorené, že sme, že máme ohromný potenciál ako tvorivé, multifunkčné a mnohorozmerné bytosti, aby sme dokázali uvidieť, tak ako sú schopní domorodí ľudia, že všetok život je holisticky prepojený a vzájomne na sebe závislý.
Moje skúsenosti na tejto ceste a moja púť k tomuto bodu ma doviedli k poznaniu, že ľudia, ktoré my v súčasnosti nazývame Chemiťania, mali múdrosť a poznanie, ktoré skutočne pretrvali tisíce rokov temnoty. Táto múdrosť a poznanie, ktorých živým príkladom sú ľudia ako Abďel Hakim, sú teraz, v tomto posvätnom čase, kedy sa schyľuje k veľkému posunu vedomia, ktorý je osudom ľudstva, ponúkaný všetkým.
Stephen S. Mehler
Preklad: Libor
RECENZIU knihy nájdete na tejto adrese.
