Podľa záverov najnovšej štúdie mohlo byť egyptské mesto Alexandria, domov jedného zo siedmich divov starovekého sveta, založené v súlade s východom slnka v deň narodenín Alexandra Macedónskeho. Macedónsky kráľ, ktorý spravoval rozsiahlu ríšu siahajúcu od Grécka po Egypt na juhu a na východ až po rieku Indus ležiacu v súčasnej Indii, založil mesto Alexandria v roku 331 PNL.
Aké praktické a krásne, 450 stôp vysoký maják na ostrove Faros pri vstupe do prístavu v Alexandrii začal privádzať námorníkov domov okolo roku 250 PNL. Svetlo ohňa počas noci a odraz slnečných lúčov od zrkadla na vrchole majáka počas dňa, boli podľa opisov viditeľné až na 35 míľ ďaleko... (Faros v Alexandrii, staroveký maják na zobrazení ručne maľovanej medirytiny od Martina Heemskercka)
Mesto sa neskôr preslávilo stavbami ako je veľkolepá kráľovská knižnica a 450 stôp (140 metrov) vysoký Alexandrijský maják na ostrove Faros, známy ako jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Značnú popularitu vo svete si zaistilo aj ako domov kráľovnej Kleopatry a v súčasnosti má táto prosperujúca metropola v delte Nílu viac ako 4 milióny obyvateľov.
„Staroveká Alexandria bola naplánovaná okolo hlavnej východo-západnej dopravnej tepny známej ako Kanopská cesta“, povedal Giulio Magli, archeoastronóm z Technickej univerzity v Miláne. „Štúdia starovekej trasy odhalila, že neleží v súlade s topografiou, napríklad, že nebeží úplne paralelne podľa pobrežia, ale v deň narodenín Alexandra Veľkého vychádzajúce slnko v štvrtom storočí vstávalo v takmer dokonalej zhode s cestou“ - dodáva Magli.
„Výsledky bádania môžu pomôcť výskumníkom pri pátraní po stále unikajúcej stratenej hrobke Alexandra“, dodáva. Staroveké texty hovoria, že kráľovo telo bolo uložené v zlatej rakve do zlatého sarkofágu, neskôr nahradeného sklom. Hrobka sa nachádzala niekde v Alexandrii a stratila sa niekedy pred 2000 rokmi.
Stavanie podľa hviezd
Magli a jeho kolegyňa Luisa Ferm použili počítačový program simulujúci polohu Slnka vo štvrtom storočí PNL (pretože zemská obežná dráha nie je dokonalá, existujú určité rozdiely v pohybe Slnka po oblohe počas storočí). Alexander Veľký sa narodil 20. júla 356 PNL podľa Juliánskeho kalendára, ktorý je trochu iný než moderný Gregoriánsky kalendár, pretože nemá prestupné roky s dopočtom pre čiastkové dni v zemskej obežnej dráhe okolo Slnka. V štvrtom storočí PNL v deň, ktorý výskumníci hľadali, zbadali, že Slnko vychádzalo menej než pol stupňa od trasy cesty.
„S nepatrným posunutím dňa je tento jav stále pekný aj v dnešných časoch“ povedal Magli pre Live Science.
„Aj druhá hviezda sa pridala k efektu“, povedal Magli. „Kráľovská hviezda“ Regulus, ktorá sa nachádza na hlave Leva v súhvezdí Leva, taktiež vychádzala v skoro presnom zákryte s Kanopskou cestou a stávala sa viditeľnou aj v období konjunkcie so Slnkom blízko 20. júla. Obežná dráha Zeme sa však od tej doby už natoľko zmenila, že toto spojenie hviezdy Regulus so Slnkom už dlho nenastalo“, dodáva Magli.
Slnko ako symbol
„Architektúra ovplyvnená astronómiou bola bežná v starovekom svete“, povedal Magli. Veľká pyramída v Gíze je napríklad zarovnaná s prekvapujúcou presnosťou podľa svetových strán, čo už vyžadovalo znalosť použitia hviezd ako orientačných bodov. Egypťania, ktorých si Alexander podrobil, už dlho predtým spájali slnečného boha Ra so svojimi faraónmi.
„Orientovanie mesta Alexandria podľa Slnka v deň narodenín Alexandra Veľkého bol spôsob ako stelesniť v architektonickom projekte zreteľný odkaz jeho moci“ hovorí Magli. „Kráľovská hviezda mohla mať iba prídavný mystický efekt“, dodáva.
Vedci zverejnili výsledky svojej práce v internetovej verzií Oxford Journal of Archaeology 9. októbra 2012. Momentálne skúmajú ostatné mestá založené Alexandrom a neskoršími panovníkmi, či aj pre ne platí slnečný model orientácie.
„Dúfajme“ povedal Magli, „že pochopenie tohto astronomického usporiadania Alexandrie dá vedcom lepšiu predstavu o tom, kde by sa mohla nachádzať Alexanderova hrobka.“
Stephanie Pappas
Zdroj: http://www.livescience.com/
Preklad: Pavol
Súvisiace:
Egypt a Mainstream
http://www.kemet.sk/egypt-a-mainstream
