OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov | Doba Polobohov
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia | 2. dynastia
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia | 4. dynastia | 5. dynastia | 6. dynastia
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia | 8. dynastia | 9. dynastia | 10. dynastia | 11. dynastia
STREDNÁ RÍŠA (1994-1797 pr.Kr.)
12. dynastia
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1797-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia | 14. dynastia | 15. dynastia | 16. dynastia | 17. dynastia
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia | 19. dynastia | 20. dynastia
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1078-715 pr.Kr.)
21. dynastia | 22. dynastia | 23. dynastia | 24. dynastia | 25. dynastia
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia | 27. dynastia (1. perzská nadvláda) | 28. dynastia | 29. dynastia | 30. dynastia | 31. dynastia (2. perzská nadvláda)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia (Macedónska) | 33. dynastia (Ptolemaiovská) | 34. dynastia (Rímska)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Stratený labyrint Starovekého Egypta – druhá časť

Stratený labyrint Starovekého Egypta je kolosálny chrám údajne obsahujúci 3000 nádherne zdobených izieb navzájom prepojených zmätočným komplexom chodieb, komnát, stĺporadí a schodísk. Labyrint bol opakovane detailne opisovaný mnohými klasickými dejepiscami počas obdobia od 5. storočia pred Kristom až po 1. storočie po Kristovi, čo naznačuje, že skutočne existoval. Za akým účelom bol však tento masívny komplex postavený?

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď, nakoľko dávni historici sa v dôvode jeho výstavby rozchádzajú. Ako hovorí rímsky armádny veliteľ a filozof Plínius Starší (23-79 po Kr.) vo svojej knihe Historia Naturalis 36, 84-89:

„Hérodotos pripisuje celé dielo Dvanástim Kráľom a Psammetichovi, poslednému svojho mena. Udávané sú rôzne dôvody jeho výstavby. Demoteles tvrdí, že išlo o Moterisov palác, Lyceas spomína Moerisovu hrobku, no väčšina spisovateľov zastáva názor, že labyrint bol postavený ako chrám boha Slnka.“

Naopak Aelius Aristides, staroveký grécky rečník tvrdil, že labyrint je len rétorickým námetom zobrazujúcim veľkoleposť Egypta. (Aigyptios 48, I, cca 150 po Kr.)

 

Bol labyrint hrobkou?

Starogrécky historik Diodorus Sicílsky (1. st. pred Kr.) v prvom zväzku Bibliotheca historia (61.1-2 a 66.3-6), trvá na tom, že veľký labyrint bol postavený ako hrobka pre kráľa Mendesa.

„Keď kráľ zomrel, Egypťania opäť získali vládu do svojich rúk a menovali miestneho kráľa Mendesa, nazývaného aj Mares. I keď nedosiahol žiadne vojenské zásluhy, prikázal postaviť to, čo je nazývané Labyrintom ako svoju hrobku.“

Diodorus nespomína kedy Mendes/Mares vládol, len že to bolo dávno pred Minom. Avšak meno panovníka nesie určité podobné znaky ako názov jazera, na ktoré sa Hérodotos odkazuje pri určení polohy labyrintu: „leží kúsok nad jazerom Moiris“. Niektorí odborníci podotýkajú, že Mares a Moiris sú jedno a to isté. Naopak Joseph MacGilliyray z Britskej školy Archeológie v Aténach (http://www.athenapub.com/11labyr.htm) tvrdí, že Mendes je len iné pomenovanie Amenemheta III., posledného kráľa 12. dynastie.

 

Miesto zhromaždení a slávností

Zdá sa nepravdepodobné, že taký masívny komplex 3000 miestností bol postavený len ako hrobka. Vskutku ako tvrdia starogrécki dejepisci, Strabón a Hérodotos, vo vnútri labyrintu sa dialo omnoho viac.

„Dôvodom vytvorenia nádvorí v takom hojnom počte je skutočnosť, že bolo zvykom pre všetky nomy (administratívne okresy) zhromaždiť sa v chráme podľa hodnosti so svojimi vlastnými kňazmi a kňažkami za účelom obety, obetných darov bohom a posúdenia najdôležitejších záležitostí. Každý z nomov bol umiestnený v pridelenom nádvorí.“
(Strabón: Geographica 17, I, 3, 37 and 42, 1. st. po Kr.)

„O podzemných komnatách sme iba počuli, egyptskí dozorcovia nám ich nechceli ukázať za žiadnu cenu, tvrdiac, že sú tam uložené hrobky kráľov, ktorí tento labyrint dali pôvodne postaviť, a posvätných krokodílov.“
(Hérodotos: Dejiny, II, 148, 5. st. pred Kr.)

 

Dvanásť kráľov a Krokodílí boh

V druhej knihe Dejín od gréckeho spisovateľa Hérodota bolo písané o labyrinte:

„Rozhodli sa (Dvanásti králi) spojiť dohromady a zanechať po sebe pamätník, a tak rozhodli vytvoriť labyrint kúsok nad jazerom Moiris, takmer oproti tomu, čo sa nazýva Mesto krokodílov.“

Zmienka o Dvanástich kráľoch korešponduje s Hérodotovým opisom labyrintu skladajúceho sa z dvanástich nádvorí, jedno pre každého kráľa.

Hérodotos spomína Mesto krokodílov ako blízke územie a aj hrobky krokodílov v podzemnom podlaží labyrintu. V mytológii Starovekého Egypta bol krokodílím bohom Sobek, inak známy aj ako Vládca mesta Fajjúm. Je spájaný s nílskym krokodílom a bol uctievaný ako boh moci faraónov, plodnosti, vojenskej zdatnosti, ale slúžil navyše aj ako ochranné božstvo. Počas Éry faraónov bol Krokodilopolis (Mesto krokodílov) najvýznamnejším centrom kultu boha Sobeka a panovníci 12. dynastie ho uctievali ako základné božstvo.

 


Obr. Sobek, Krokodílí boh

 

Čo presne leží v útrobách veľkého egyptského labyrintu, a ako bol používaný, ostáva otázne. Nie však jeho poloha. Vďaka historikom z minulosti, ktorí našťastie zanechali množstvo stôp týkajúcich sa umiestnenia labyrintu a vďaka novému výskumu pod vedením Louisa de Cordiera, táto záhada sa zrejme chýli ku koncu.

-pokračovanie-

 

April Holloway


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Viac informácií o labyrinte nájdete na tejto adrese a na facebooku

Referencie

Mataha Expedition Hawara 2008 – Labyrinth of Egypt
http://www.labyrinthofegypt.com/people.html
Geophysical Studies at Hawara - Download pdf:
http://www.ancient-origins.net/sites/default/files/geophysical-studies-h...
A Virtual Exploration of the Lost Labyrinth - The Bartlett Centre for Advanced Spatial Analysis (University College London)
http://www.casa.ucl.ac.uk/digital_egypt/hawara/enco2000/enco2000_web.html
Return to the Labyrinth - Joseph Alexander MacGillivray. The British School of Archaeology at Athens
http://www.athenapub.com/11labyr.htm

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-africa/lost-labyrinth-anci...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Zuzana

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Labyrint Egypta
http://www.kemet.sk/clanok/obrazom/labyrint-egypta

Pod pyramidami v Gíze se skrývá rozsáhlý jeskynní komplex
http://www.kemet.sk/clanok/pod-pyramidami-v-gize-se-skryva-rozsahly-jesk...

Seriál: Pradávne mestá pod pieskami Gízy
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-pradavne-mesta-pod-pieskami-gizy

Seriál: Skúmanie tunelov pod plošinou v Gíze!
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-skumanie-tunelov-pod-plosinou-v-gize

"Siene Amenti"
http://www.kemet.sk/search/node/amenti

 


Vládcovia: 
Sekcie: