Keď som po prvý raz porozumel obsahu Denderského zverokruhu bolo mi hneď jasné, že sa jedná o odkaz dávnej civilizácie, alebo zvyšku čo z nej zostal. Chceli nám zanechať v zrozumiteľnej forme obraz toho, čo a ako poznačilo ich svet a čo môžeme aj my očakávať v budúcnosti. Možno že tento zvieratník je časťou takzvanej Thovtovej knihy, ktorej nájdenie sa dlho očakáva. Keď chceme spoznať každú možnosť pre tvar dráhy planéty X cez náš slnečný systém, tak najdôležitejšie je určiť, aké gravitačné sily a z ktorých smerov pôsobia medzi X, Slnkom a planétami slnečnej sústavy.
V prípade vzájomného pôsobenia len medzi dvomi telesami ich dráhy sú elipsy s rôznou excentricitou. Ak sa ale jedná o vzájomné pôsobenie troch a viac telies, tak ich orbitálne dráhy vypadajú ako dráhy, ktoré sú na priloženom obrázku. Eliptická dráha Slnka môže dobre vysvetľovať aj precesiu zemskej osi s periódou približne 13.000 rokov, prípadne uvádzanú veľkú periódu 26.000 rokov. Táto perióda je vypočítaná takto preto, lebo v dnešných časoch máme posuv v zverokruhu približne 1 stupeň a 23 minút za 100 rokov.
Podľa doteraz uznávanej teórie vysvetľujúcej precesiu zemskej osi je táto (precesia) spôsobená vzájomným skladaním gravitačných síl Slnka, Mesiaca a planét pôsobiacich na nie celkom homogénne rozloženie hmoty Zeme.
Podľa mňa ale precesiu spôsobuje zloženie kruhového pohybu Zeme okolo Slnka s eliptickým pohybom Slnka, ktoré je akoby binárnou hviezdou k planéte X. Napríklad nutácie na precesii u Zeme spôsobuje gravitačná sila Mesiaca a planét (Mesiac raz za 18,6 roka vykoná úplný prechod cez všetky súhvezdia - Mesačná ružica ). Prečo by precesia mala mať takú dlhú periódu (13.000 alebo 26.000 rokov v porovnaní s dobou otočenia sa Zeme okolo osi (24 hodín) a s dobou 1 roka otočenia sa okolo Slnka) spôsobenú nehomogénnym rozložením hmoty a len vplyvom okolitých planét?
Cesta planéty X - cesta gazely (ale na zverokruhu vyzerá skôr ako líška alebo šakal).
Líškina cesta sa možno už začína a ide z vonkajšieho kruhu zverokruhu cez znamenie Leva (Kuiperov pás asteroidov asi 30 až 100 astronomických jednotiek od Slnka) k Býkovi a ďalej po oblúku až k planéte Jupiter (kruh so znakom oka). Tu nakoľko sa jedná o značné priblíženie k Jupiteru, jeho gravitačné pôsobenie spôsobuje výraznú zmenu smeru dráhy X - líšky. Líška je nútená po oblúku prejsť od muža ktorý ju drží rukou k hrochovi a od neho po otočení sa okolo Slnka zhruba vo vzdialenosti orbitu Venuše od líštičky sediacej na kruhu nad Váhami k líške na saniach. Odtiaľto prejde cez natiahnutú líšku znovu popri Jupiteri a pokračuje cez Barana smerom von z našej slnečnej sústavy. Táto dráha je znázornená na ďalšom obrázku. Predstavuje pravdepodobne priblíženie X, ktoré bolo spojené s kolíziu X s Jupiterom.
Môže to byť ale aj záznam dráhy X počas dní, keď X bola viditeľná na oblohe cez deň ako jasné teleso, čiže keď bola v okolí svojho periastronu (v oblasti blízko pri Slnku). Vtedy na oblohe sa odohrávalo niečo ako naháňačka medzi Slnkom (satelitom obiehajúcim X) a planétou X. Zdanlivo pri pohľade zo Zeme raz o čosi bola vyššie na oblohe nad Slnkom planéta X, raz zase Slnko. X sa nachádzala určitú dobu pred pozíciou Slnka a istý čas za Slnkom (zdanlivo na oblohe). Takéto nebeské divadlo (boj) trval (mohol byť pozorovaný zo Zeme) niekoľko mesiacov.
Obr. 6 Cesta líšky alebo tiež zobrazenie (v priemete do Denderského zverokruhu) pohybu planéty X (Sutecha) počas prechodu cez slnečnú sústavu v čase, keď nastala kolízia s Jupiterom
Nový astronomický význam najstarších egyptských mýtov
Po objavoch týkajúci sa k vzájomných polôh pyramíd v Gíze a Dášure vzhľadom k umiestneniu rieky Níl aj nedôverčivý a konzervatívny egyptológovia začali pripúšťať, že staré pamätihodnosti v Egypte sú kópiou umiestenie hviezd a planét na nebi. Iný významný fakt je, že tieto pozície monumentov sú pravdepodobne také, aké bolo zdanlivé umiestnenie hviezd na oblohe v čase, keď stavby boli postavené.
Bohovia v mýtoch sú zviazaní presne s určitými hviezdami a planétami. Po výskume Denderského zvieratníka a po matematickom - astrofyzikálnom rozbore planetárnych obežných dráh a pohybov osí otáčania planét bolo mi jasné, že Usire je Urán, Hor je Jupiter, Sutech je planéta X, alebo Saturn (po zmene obežnej dráhy vyvolanej pôsobením planéty X). Thovt je Merkúr, Geb je Zem.
Keď sa pozrieme pozorne na Denderský zvieratník je tam niekoľko kruhov. Jeden kotúč - Jupiter je so znakom oka (Hórove oko - škvrna na Jupiteri) vnútri. Pod týmto kotúčom je znak vody, ktorý symbolizuje pás asteroidov medzi Jupiterom a Marsom - ďalším kruhom s postavou. Zem - Geb je kotúč so skupinou ľudí vnútri. Títo ľudia sú spútaní, čo znamená, že osud ľudí je už spečatený. Je tu tiež hneď vedľa zemského kruhu kačka, ktorá je znakom boha Geba - Zeme, čo potvrdzuje že sa jedná skutočne o planétu Zem. Kúsok pred znakom Zeme je postava Sutecha a pisára ktorý píše na tabuľku znak vody a to dokonca štyrmi vlnovkami. To značí obrovskú povodeň, potopu. Tri vlnovky pod sebou znamenajú aj veľké rozvodnenie Nílu - pre porovnanie. Keď Sutech prechádza blízko popri Zemi je o osude ľudí na nej rozhodnuté. Vzájomná poloha znakov na zverokruhu obdivuhodne presne kopíruje vzájomnú polohu planét a pásu asteroidov v našej slnečnej sústave. Tento fakt zodpovedá značným astronomickým vedomostiam starých Egypťanov alebo civilizácie, od ktorej vedomosti prebrali, a presnosti zápisu toho, čo videli v kritických chvíľach odohrávať sa na oblohe. Kotúč dôvtipne symbolizovaný vyzlečenou osobou vo svojom vnútri znamená voľbu pre ďalší pohyb planéty X (vyzlečená postava symbolizuje blízkosť Slnka, zadumanosť značí možnosť voľby) Váhy pod kotúčom s postavou symbolizujú ohromnú gravitačnú silu Slnka, ktorá udeľuje telesám rýchlosť, zrýchlenie a smer. Pred a za Levom predstavujúcim Slnko sú skupiny znamení, ktoré značia, ako sa zakrivujú dráhy planét pred a po priblížení k Slnku.
Tieto zakrivenia zodpovedajú svojou krivosťou (po vykonaní ich projekcie do zverokruhu) skutočnému reálnemu zakrivenia dráh telies pri daných smeroch a určitých rýchlostiach pri priblížení sa telies ku Slnku.
Za normálnych okolností planéty sa môžu vyskytovať po obvode zodiaku a aj v jeho vnútri, ale nie v malom kruhu, ktorý je vlastne stredom celého veľkého zverokruhu. Toto je malý kruh, či skôr elipsa, ktorú opíše zemská os zdanlivo počas celej precesnej periódy na nočnej oblohe. Platí to pre zemepisnú šírku Dendery. Do tejto oblasti cirkumpolárnych súhvezdí sa za normálnych podmienok v slnečnej sústave planéty nedostávajú. Ak tadiaľto Sutech - planéta X alebo Hór - Jupiter prešiel, tak to znamená, že ich dráhy neležali ani približne v rovine ekliptiky alebo nemali tvar elíps s malou excentricitou.
Ako to je s mýtom o bojoch medzi Sutechom a Usireom a medzi Horom a Sutechom
V jednej z verzií prvej bitky bol Usire rozsekaný Sutechom na 14 kusov. Jeden kus bol neskôr zjedený rybou a zvyšok bol po veľkom úsilí poskladaný dohromady a Usire bol na krátky čas pomocou bohyne Eset a iných bohov znovu oživený. Hór - Jupiter ale zaujal jeho postavenie a Usire sa stal menej významným bohom podsvetia. Pri oživovaní Usireho sa ho pokúšali postaviť Eset s Thovtom na nohy (o výsledku sa nehovorí), lebo dovtedy ležal na boku.
Tieto fakty dobre korešponduje s planétou Urán, ktorá ako jediná v našom slnečnom systéme sa otáča okolo vlastnej osi v uhle skoro 0 stupňov k ekliptike. Z nášho pohľadu Urán leží teda na boku.
Podarilo sa mi nájsť jeden obrázok - piktogram kruhov v obilí z Anglicka (objavil sa v lete 1999), ktorý zobrazuje túto prvú bitku veľmi názorne aj s astronomickými dôsledkami.
Obr. 7
Tento piktogram je tiež v súlade s astronomickými poznatkami o vzájomných pôsobeniach binárnej sústavy hviezd. Po oživení Usirea Eset musela použiť umelý falus, aby mohli splodiť potomka - Hóra. Falus bola práve časť tela o ktorú prišiel Usire v boji so Sutechom. Pri opätovnom pohľade na zmienený piktogram je jasné, že sa jedná o kanál, ktorým X odsával hmotu z Uránu pri maximálnom vzájomnom priblížení.
V mýte bola veľmi zaujímavá aj skutočnosť, že po bitke Sutech svoj útok na Usireho zdôvodňoval tým, že Usire išiel príliš rýchle a preto došlo k boju. Môže to byť fakt, že orbitálna dráha Uránu bola príliš výstredná (keď je dráha výstrednejšia, tak aj rýchlosť sa mení výraznejšie), alebo mala sklon vhodný pre katastrofu medzi Sutechom - planétou X a Usirem - Uránom.
V mýte o Sutechovi sa ďalej hovorí, že on má železné kosti a kožu ako hroch.
Keď Sutech bol schopný zničiť Urán, zraniť Jupitera, tak sa jedná o masívnu planétu s vyššou hustotou (nie asi o plynnú planétu), alebo to je zvyšok z inej hviezdy - neutrónová hviezda.
V týchto mýtoch boli vojská na oboch stranách. Tieto vojská by mali byť mesiace Uránu, Jupitera a planéty X.
Hor - Jupiter stráca v druhej bitke oko a toto oko bol odhodené ďaleko na nebo k Thovtovým - Merkúrovým krídlam. Krídla tu znamenajú pravdepodobne orbitálnu dráhu Merkúra. V tejto bitke bol Jupiter prestrelený jedným zo Sutechových mesiacov alebo planétou X samotnou. Pozostatkom po tejto udalosti môže byť rýchlo rotujúca škvrna na Jupiteri - jeho oko. Sutech tu tiež stráca dva semenníky - mesiace.
Hor bol po týchto bitkách dôležitejším bohom ako Usire, ktorý bol poslaný do podsvetia. To môže znamenať fakt že, Usire bol po bitke menšej hmotnosti a presunul sa na vzdialenejšiu orbitálnu dráhu. Hor - Jupiter - nová veľká hviezda sa stala viac významnou.
Sutech - planéta X ale nebol zničený. To značí, že sa môže vrátiť.
Fakt že všetci spomenutí bohovia sa zrodili z Re - Slnka je významný tiež. To podporuje kozmogonickú hypotézu, podľa ktorej bohovia - planéty vznikli zo Slnka alebo z inej hviezdy...
Na Denderskom zvieratníku je znázornená aj cesta Sutecha, ktorý počas bojovej naháňačky s Horom - Jupiterom - sokolom sa zmenil najprv na hrocha. Jupiter - sokol ale hrocha našiel a zaboril mu pazúry do hrubej kože. Sutech sa potom zmenil z hrocha na líšku a pokúsil sa utiecť z bitky.
Množstvo rozličných ciest na zverokruhu (cesty sokola, hviezdy, líšky, muža s barlou...) je zachytením rozličných udalostí (príletov X, kolízií X s planétami...) počas jedného alebo viacerých precesných cyklov.
Aký je tvar orbitálnych dráh planét keď planéta X je príliš blízko k nim?
Orbitálne dráhy planét menia svoj tvar z eliptického na zvlnene eliptický, pretože gravitačná sila od X a následne gravitačná sila aj od Slnka menia smery z ktorých pôsobia pomerne rýchlo. Ďalší dôvod je, že planéty sú neustále nútene zakrivovať svoje dráhy, hlavne keď dráhy X a danej planéty ležia v jednej rovine a sú temer paralelné alebo dokonca ležia na jednej priamke. Skladá sa tu pohyb priamočiary s otáčavým, výsledkom čoho je zvlnená dráha planéty. Pozri obrázky.
Ak X je zhruba 10x ťažšia ako Jupiter a je 10x bližšie k Zemi ako on (predpoklad), tak gravitačná sila od X je 1.000x väčšia a gravitačná slapová 10.000x väčšia ako gr. sila od Jupitera. Tento fakt sa prejaví výrazným zvlnením orbitálnej dráhy Zeme.
V našej slnečnej sústave majú planéty zvlnene eliptický pohyb aj za normálnych okolností. Toto zvlnenie je ale veľmi jemné, takmer nepostrehnuteľné-nemerateľné, pretože vzájomné gravitačné sily medzi planétami (ich intenzity) sú veľmi malé v porovnaní s príťažlivosťou zemskou.
Astrológia pri popisovaní účinkov planét (pri rozmanitých vzájomných konfiguráciách ich polôh) na človeka (ľudí) zachytáva prejavy toho, ako skladanie rôznych gravitačných (možno aj magnetických a iných...) polí pôsobí na organizmy, vývoj osobnosti, psychiku, vývoj plodu a podobne. Dochádza tu vlastne k skladaniu vlnení (vznikajú stojaté vlny, maximá a minimá, impulzy...). To že fyzika zatiaľ nevie takéto javy a ich účinky opísať ešte neznamená, že ani nemôžu existovať.
Ak si pozrieme obrázky orbitálnych dráh X a Slnka je zrejmé, že tiež Slnko sa pohybuje počas priblíženia s X pomerne rýchlo a aj mení svoj smer pohybu.
Výsledkom skladania takýchto pohybov medzi X, Slnkom, planétami je ešte väčšie zvlnenie elipsovitého pohybu planét, X, Slnka.
- pokračovanie -
RNDr. Pavel Smutný, 12. 11. 2002
http://web.archive.org/web/20030609033148/mujweb.cz/veda/senmut/
Uverejnené so súhlasom autora
var wm_a, wm_o;
wm_a = 0; // konverzna akcia; 0 = nie; 1 = ano
wm_o = 0; // suma za objednavku