OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

STAROVEKÝ SVET Výber

Staroveký svet: KULTÚRA

Starý Egypt je pre nás na rozdiel od Grécka a Ríma už mŕtvy a jeho kultúru a civilizáciu nepociťujeme ako súčasť živého dedičstva. Zahynul zhruba pred dvoma tisícmi rokov, keď sa pri stretnutí s vtedy pokročilejším grécko-rímskym zriadením zrútil pod kamennou ťarchou svojej trojtisícročnej histórie. Jeho trosky pokryl potom svet arabský. Do nášho povedomia sa vrátil pred necelými dvoma storočiami, po Napoleonovej egyptskej expedícii roku 1798, a najmä po Champollionovom rozlúštení egyptským hieroglyfov roku 1822. Od tých čias však záujem oň nezhasol.

Staroveký svet: CHRONOLÓGIA

O najstaršiu chronológiu egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred n. l. egyptský kňaz a historik Manethó. V svojom diele Aigyptiaka uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastii. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Okrem Manethónovho spisu sa moderná egyptská chronológia opiera o ďalšie písomné pramene egyptských dejín – hlavne Turínsky zoznam kráľov a Zoznam kráľov z Abydosu, ktoré udávajú mená a roky panovania historických aj mytologických vládcov starého Egypta – a v posledných dobách aj o ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn, alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr.

Staroveký svet: PANOVNÍCI

Egyptských kráľov pokladali za živých predstaviteľov Hora aj za synov boha slnka Reho, najdôležitejšieho zo všetkých božstiev. Po smrti panovník odchádzal do ríše mŕtvych, splynul s bohom Reom a jeho následník sa stal novým Hórom. Egyptských panovníkov teda pokladali za bohov alebo aspoň za sprostredkovateľov medzi svetom smrteľníkov a svetom bohov. Jednou z najvýznamnejších povinností kráľov bola povinnosť získavať ich priazeň rituálnymi obetami a takto zabezpečovať poriadok a rozkvet.

Staroveký svet: PYRAMÍDY

Prvým divom sveta sú pyramídy a ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke temer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún. Pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.

Staroveký svet: BOHOVIA

Egyptské náboženstvo bolo veľmi zložité a vyžadovalo si uctievanie mnohých bohov a bohýň, ktorých namaľované, vyryté alebo vymodelované podoby zdobia hrobky, chrámy a širokú škálu bežných predmetov. Náboženstvo predstavovalo predovšetkým tolerantný, všetko zahrňujúci systém viery, schopný obsiahnuť zdanlivo protichodné mýty a legendy. Každý príbeh o bohoch mal miestnu obmenu, pričom ani jednu z nich nepovažovali za menej platnú než tú druhú. Dokonca aj taký základný mýtus, akým je príbeh o stvorení sveta, sa objavil v troch nápadne odlišných – ale rovnako prijímaných – verziách.

Subscribe to STAROVEKÝ SVET Výber