OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Egypt a mainstream

Abydos: Hrobky starých Egypťanov a kult boha Usira II.

Začiatkom Strednej ríše (pred 3600 až 4000 rokmi) sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätená skupina chrámov bola vybudovaná v blízkosti „Terasy Veľkého boha“. Archeológovia mali dlhý čas problémy s určením presnej polohy chrámového miesta. Medzi rokmi 2002 až 2004 výskumníci z expedície Inštitútu výtvarných umení z Yale v Pensylvánii objavili dve stavebné vrstvy po budovách, ktoré sú datované do obdobia panovania faraónov Nachtnebefa I. a II. (približne pred 2400 rokmi) a do obdobia 18. dynastie (asi pred 3500 rokmi). Zdá sa, že strop Nachtnebefovho chrámu bol vyzdobený hviezdami vyrytými ako reliéf.

Abydos: Hrobky starých Egypťanov a kult boha Usira I.

Archeologické nálezisko staroegyptského mesta Abydos, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v náboženskom živote starých Egypťanov, sa nachádza v Hornom Egypte približne šesť míľ (10 km) od rieky Níl. Zdá sa, že najranejší panovníci Egypta vrátane tých, ktorí pochádzali z historicky prvej dynastie vládnucej Egyptu (3000 – 2890 PNL) boli pochovaní v Abydose.

Ztracená pyramida

Tři velké pyramidy v Gize patří mezi nejslavnější stavby na světě. Cheopsova pyramida proslavila faraonovo jméno a stala se jedním ze sedmi divů starověkého světa. Ovšem teprve v několika uplynulých desetiletích se přišlo na to, že Cheopsův syn Rádžedef se pokusil otcovo dílo předčít a začal stavět pyramidu, jež měla být větší než všechny dřívější. Archeologové, kteří našli Rádžedefovu pyramidu, začali vlastně až v poslední době odhalovat život tohoto neprávem zapomenutého faraona.

V Egypte bol objavený reliéf s najstarším vyobrazením faraóna

Vedci oznámili, že objavili najstaršie známe znázornenia faraóna, ktoré sú vyryté na skalách v blízkosti rieky Níl v južnom Egypte. Rytiny boli prvýkrát spozorované a zaznamenané v roku 1890, ale znovu objavené boli až v roku 2008. Je na nich zachytená postava s bielou korunou, ktorá cestuje v slávnostnom sprievode na lodiach v tvare kosáku. Vyobrazená scéna snáď predstavuje cestujúceho panovníka pri výbere daní v starovekom Egypte.

Jedenásť skutočností, ktoré ste možno o starovekom Egypte netušili 2

Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.

Stránky

Subscribe to Egypt a mainstream