OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

O mýtoch egyptológie

PRED FARAÓNMI: Dôkaz vyspelej civilizácie v mysterióznej prehistórii Egypta III.

Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.

Editoriál: TANCUJÚC MOSTOM SIRAH

“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”
John Anthony West

Exkluzívny rozhovor s Chrisom Dunnom

Christopher Dunn má pevné zázemie ako výrobca, ktorý odštartoval kariéru vo svojom rodnom meste Manchester, v Anglicku. V roku 1969 sa presťahoval do Spojených štátov, pretože dostal pracovnú ponuku od jednej leteckej výrobnej spoločnosti. Za posledných 49 rokov pracoval na všetkých úrovniach výroby špičkových technológií ako mechanik, nástrojár, programátor a operátor vysokovýkonných priemyselných laserov či projektový inžinier a vedúci laserových prevádzok. Posledných šestnásť rokov pôsobil ako personálny riaditeľ výrobcu leteckej techniky na Stredozápade.

PRED FARAÓNMI: Dôkaz vyspelej civilizácie v mysterióznej prehistórii Egypta II.

“Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu.”

Exkluzívny rozhovor s Lairdom Scrantonom

Laird Scranton je autorom série kníh a ďalších textov zaoberajúcich sa starovekou kozmológiou a jazykom. Texty zahŕňajú aj články publikované v akademickom časopise „Anthropology News“ Chicagskej univerzity, „Encyklopédii afrického náboženstva“ Temple University a „Encyclopedii Britannica“. Vystupoval v dokumentárnej sérii „Magický Egypt“ Johna Anthonyho Westa a v dokumente Carmen Boulterovej „Pyramídový kód“.

Stránky

Subscribe to O mýtoch egyptológie