OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Okom Boha Hóra 9 - Kom Ombo, brána ku slobode


Egypťania verili, že realitu vytvára jediný Boh prostredníctvom svojich fundamentálnych kreatívnych síl. Tieto božské podstaty nazývali netérmi. Fyzickému svetu vládol faraón, ktorý predstavoval stupeň vedomia, ktoré ľudstvo dosiahlo behom jeho vlády. Do faraóna sa inkarnovala rovnaká duša, ktorá sa prevteľovala z jedného faraóna do druhého. Nachádzal sa na pol cesty k božstvu, medzi človekom a Bohom, a jeho úlohou bolo zachovať poriadok sveta v egyptskej ríši. Duchovným vesmírom ho sprevádzal Hierofant, veľkňaz Školy mystérií Hórovho oka, prvý sluha boží, zástupca najvyšších netérov. Jeho symbolom bol plaz s dvomi nohami a slnečným diskom na hlave, ktorý znamenal večnosť, múdrosť a fyzickú regeneráciu. Kňazská organizácia spadajúca pod jeho vedenie bola rozčlenená na tri vetvy. Prvá z nich sa starala o overiteľné poznatky. Viedol ju ten najmúdrejší kňaz. Druhá vetva sa venovala umeniu a rituálom. Tretia vetva mala na starosti správu chrámov.


KŇAZSKÁ ORGANIZÁCIA

Kňazi, ktorí získali znalosti, boli učiteľmi, ktorí pripravovali dediča svojej kasty. Odovzdávali im pravdy prevzaté od pôvodnej Školy mystérií nachádzajúcej sa v stratenej Atlantíde. Boli to overené pravdy o fungovaní vesmíru. V egyptskom svete boli znalosti predkladané iba tým žiakom Školy, ktorí vo svojom predchádzajúcom živote dokázali, že vedia prijímať pravdy a nezneužijú ich. Šírená náuka bola slovesná. Učitelia boli nazývaní Hrj-Habet, znalí kňazi. Učili svojich žiakov symbolický jazyk, písanie, matematiku, astronómiu a kontrolu fundamentálnych síl. Do tejto vetvy patrili Kabiri, merači oblohy, ktorí mali vo všetkých chrámoch svoje observatóriá. Kabiri dokázali vďaka pozorovaniu hviezd stanovovať presný čas pre každodenné rituály a pri slávnostiach v priebehu roka upozorňovali na zmeny, ktoré oznamovali koniec jednej éry a začiatok ďalšej.

Druhá vetva sa starala o výrobu umeleckých predmetov, architektonické návrhy a stavbu chrámov. Tiež riadili dielne, kde remeselníci pomáhali umelcom vytvárať symbolické sochy. Títo tvoriví kňazi navrhovali reliéfy chrámových múrov a dohliadali na ich úpravu. Učili svojich žiakov, ako umenie prestúpiť láskou a ako správne vychutnať svet a vydať zo seba to najlepšie. Navrhovali symboly, základné nástroje rituálov. Vytvárali predmety a symbolické sošky a potom určili načo majú slúžiť pri významných kozmických dňoch, akými boli rovnodennosti a slnovraty. Navrhovali postup rituálov, ukazovali, čo by mal človek na svojej ceste vesmírom vnímať, bez toho aby zapájal rozum. Obyvateľstvo tiež poučovali o bezpečnosti a účastníkom obradov odovzdávali špeciálnu energiu. Tieto rituály zaistili kňazom Školy mystérií Hórovho oka autoritu medzi ľudom. S pomocou svojho daru intuície dokázali vidieť, čo ľudia cítia bez toho, aby zasiahli do ich úrovne vedomia. Starostlivo pripravovali, čo majú účastníci obradov vnímať, či už to bola hudba, slová, vône (ako napr. kadidlo) alebo ich oholené hlavy a biele šaty, ktoré znamenali čistotu. Kvetinové náhrdelníky a zlaté lode boli symbolom ich vzťahu k Bohu. Pomocou rituálov ľuďom vysvetľovali hierarchiu a usporiadanie spoločnosti, ktorú organizovali. Používali na to jednoduché pomôcky, ako bohato zdobený šat, krásu tela, rozmiestnenie poslucháčov alebo obmedzenie ich počtu. Rituály obnovovali vzťah medzi silami reality. Na vrchole stál jediný Boh, za ním nasledovali netéri, mŕtvi, kňazi, faraón, jeho armáda a obyčajný ľud. Vďaka týmto rituálom ľudia poznávali, čo je sväté. Prebudili v nich hlboké emócie, ktoré ich donútili jednať uvážlivo.

Tretia vetva sa starala o dennú aktivitu vo všetkých chrámoch. Dohliadali na úrodu, zhromažďovanie zásob, prípravu jedál a upratovanie izieb komunity. Medzi nich patrili dočasní kňazi zvaní Wab. Boli to zlí ľudia, ktorí museli svoje hriechy napraviť mesiacom práce pre chrám. Vykonávali každodenné drobné práce a po uplynutí tejto doby sa vrátili ku svojej normálnej práci. Niektorí žili na poľnostiach za hradbami, kde obhospodarovali pôdu, ktorú im venoval chrám. Za úsvitu absolvovali očistný rituál v chráme a potom pokračovali vo svojej práci. Iní žili v meste okolo chrámu a pracovali pre štátnu administratívu. Ďalej tu boli tesári, robotníci a stavbári, ktorí robili sezónne práce a na svojich postoch sa striedali. Tento systém rotácie umožňoval mnohým členom spoločnosti, aby sa podieľali na obradoch a kultoch chrámu. Ľudia začali chápať, že práca v komunite je prínosom pre všetkých.

Tieto tri vetvy sa spájali v chráme, v mieste, kde bol definovaný poriadok vecí Maat. Ľudia v ňom hľadali harmóniu a rovnováhu. Toto sväté miesto je orientované na kozmos a je zapojené do permanentného pohybu. Chrám slúžil na ochranu poriadku sveta. Nemal za úlohu zachraňovať duše. Duša sa zdokonaľovala sama behom svojich reinkarnácií, kedy získavala nové informácie a učila sa rozumieť chybám, ktoré urobila. Chyby boli nástrojom učení, nebolo vôbec nutné sa im vyhýbať. Chrám bol miestom, kde sa spájali dve fundamentálne sily – sila chaosu a sila poriadku. Tu ľudia dosahovali potrebnú rovnováhu a harmóniu vedúcu k zdokonaľovaniu všetkých členov spoločnosti.

POČIATOK DUCHOVNÉHO ZDOKONAĽOVANIA

Tento koncept je jasne vyjadrený v chráme Kom Ombo, zasvätenom zároveň Sobekovi, sile chaosu, ktorý vyvoláva chyby a tiež Hórovi, symbolu permanentného vedomia a múdrosti. V tomto chráme zahajovali žiaci svoje duchovné zdokonaľovanie. Naučili sa tu zvládať strach a obranný inštinkt a ovládať základnú čakru. V tomto chráme im učitelia prednášali o dôležitosti zákona prírody a božských písmach, ktoré ich mali doviesť k automatickej ochrane života. Tieto vlastnosti boli dôležité pre animálneho človeka a žiaci sa ich museli naučiť kontrolovať, pokiaľ chceli dôjsť na vyššiu hladinu vedomia. Človek sa nemôže chovať múdro, pokiaľ sú jeho reakcie automatické, nekontrolované a agresívne a poškodzujú tak jeho vzťahy s okolitým svetom.

Prvá úroveň porozumenia skončila, keď žiak pochopil, že je život večný, že smrť je len dverami k ďalšej reinkarnácii a keď sa naučil ovládať svoje automatické reakcie slúžiace k ochrane života. Na dôkaz museli prejsť testom smrti v kaplnke s dvomi oltármi. Museli preukázať svoju odvahu a samostatnosť, pred všetkou dokonalosťou vesmíru.

Chrám v Kom Ombo bol zasvätený vzdaniu holdu dualite vesmíru, ktorá dovoľovala človeku páchať chyby a experimentovať s dôsledkami svojich rozhodnutí, aby mohol dôjsť k porozumeniu a duchovnému zdokonaleniu. Preto bol zasvätený dvomi protichodnými silami. Sobekovi, mužovi s krokodílou hlavou a Hórovi, mužovi so sokolou hlavou. Zaslepenému a múdremu. Nevedomému a poučenému chybami z predošlých 700 reinkarnácií.

KOM OMBO

Na Níle, 48 km na juh od chrámu v Edfu, blízko 25° severnej šírky a 34° východnej dĺžky, nájdeme ruiny chrámu Kom Ombo, skôr nazývaného Pa Sobek čiže Panstvo Sobeka, symbolickej sily reprezentovanej krokodílom. Tento chrám nie je veľkolepou stavbou ako chrámy v Edfu alebo v Dendere, pôvodne ho chránili vysoké hradby. Obyvateľstvo chránilo kráľovské vojsko, ktoré tu trénovalo svoje vojnové slony. Už od staroveku sa tu okrem pevnosti nachádzal chrám zasvätený oslave polarity a duality všetkých vecí na svete. Za vlády dynastie Ptolemaiovcov bol chrám prestavaný a jeho trosky sa zachovali dodnes.

Kom Ombo bol otočený 43,5° na juhovýchod smerom k Alfa Centauri, hviezde južnej oblohy, ktorá oznamovala východ slnka na jesennú rovnodennosť. Chrám rozdelený na polovicu bol zasvätený Sobekovi a Hórovi, dvom extrémom na ceste k dokonalosti. Sobek stál na začiatku tejto cesty a symbolizuje ignoranciu a animálnosť. Hórus bol naopak na konci cesty a symbolizoval permanentné vedenie a koniec kolobehu reinkarnácií. V prednej časti sa nachádzal vstup doplnený chodbou so 16 stĺpmi. Až sem mal prístup obyčajný ľud. Symbol znázornený na stĺpoch im to dovoľoval. Bolo to znázornenie vtáka v strede polkruhu velebiaceho faraóna.

V zadnej časti chrámu môžeme vidieť jednu z veží, ktoré boli súčasťou vonkajšieho múru. Na jeho stenách sú vytesané symbolické zobrazenia a tiež podobizne faraóna Ptolemaiosa V., ktorý nariadil rekonštrukciu chrámu. V hlavnej fasáde sa nachádzajú dva symetrické vstupy, nad ktorými je znázornený okrídlený disk s dvomi hadmi symbolizujúci svetlo uprostred duality. Stredne vysoký múr, podobný tomu v Edfu a Dendere, je doplnený štyrmi vysokými stĺpmi. Piaty stĺp oddeľuje obidva vchody. Táto fasáda uzatvárala kryté nádvorie a návštevníci chrámu sa mohli z obidvoch symetrických vchodov kochať pohľadom na jej vnútornú časť. Nádvorie s kolonádou bolo ale menšie než to v Edfu. V tieni spletitých chodieb hľadali žiaci Školy mystérií úkryt pred slnkom.

Na pravej strane chrámu môžeme vidieť ruiny malej kaplnky zasvätenej bohyni Hathor. Vo vnútri sa nachádzajú mumifikované pozostatky krokodílov, ktorí žili vo vodnom labyrinte pod chrámom. Krokodíl je jedným z najodolnejších zvierat. Jeho koža je pevná ako kov. Egypťania spájali túto odolnosť s najvyšším stavom materializácie, úrovne veľmi vzdialenej spiritualite. Tu duša začína svoju púť za oslobodenie od materiálnych obmedzení a k pochopeniu princípu fungovania vesmíru. Krokodíl symbolizuje život, keď opustí vodu nevedomia. Hľadá vzduch, ktorý reprezentuje vedomie. Egypťania verili, že prvým nádychom vstupuje do tela človeka duša a vteľuje sa do nej. Dlhá chrbtica krokodíla je symbolom osy života každej živej bytosti.

Dokonca i naša planéta má svoju chrbticu, svoju os. Skrze ňu prúdia do Zeme elektrické sily, ktoré ju oživujú a ktoré vytvárajú ochranné pole proti ultrafialovému žiareniu, ktoré obklopuje planétu a umožňuje existenciu života a evolúciu vedomia. Krokodíl Sobek a hrošica Tuaret predstavujú na mape oblohy cirkumpolárne hviezdy, ktoré žiarili nad osou planéty po tisíce nocí. Obidve tieto zvieratá žijú vo vode a v temnote a na zem sa vynárajú len občas, aby sa nadýchli. Voda predstavuje chaos, ktorý neskôr obnovuje život. Keď sa Níl, chrbtica Egypta, rozvodní, ničí všetko, ale neskôr pomáha množeniu vegetácie a zveri.

SOBEK A HÓRUS

Chaos rozkladá jednotlivé časti a neskôr im umožňuje, aby sa na čas harmonicky spojili. Neporiadok a chaos, poriadok a harmónia predstavujú rytmy, ktoré sa striedajú. Táto prírodná sila, ktorá život najprv dezorganizuje a neskôr renovuje, bola označovaná ako Sobek, muž s krokodílou hlavou. Sobek patrí do Sethovej družiny. Seth, pán temnôt, sila, ktorá človeka smeruje k materializmu a zmyslovosti. To spomaľuje jeho rozvoj a napĺňa jeho život zlými rozhodnutiami, aby bol nútený poučiť sa zo svojich omylov. Egypťania tieto sily nepovažovali ani za dobré, ani za zlé. Chápali ich ako neutrálne. Navrhol ich Boh, aby vyvolal chyby a utrpenie, ktoré by človeka nútili k porozumeniu a nakoniec ho doviedli k nesmrteľnosti a trvalému vedomiu.

Symetrický chrám je rozdelený presne na dve časti. Pravá východná strana je zasvätená Sobekovi a ľavá západná strana Hórovi. Chrám sa teda sústredil na začiatok a koniec evolučnej cesty vedomia. Hórus, muž so sokolou hlavou a na nej umiestneným zlatým diskom, bol symbolom trvalého vedomia. Predstavuje muža, ktorý už poznal všetko na tomto stupni reality, nesmrteľnú bytosť povýšenú v hierarchii vesmíru. Človeka, ktorý došiel na koniec cesty zdokonalenia, kedy sa z neho stal učiteľ a osvietená bytosť, ktorá sa bude venovať ďalším úlohám vesmíru.

INTERIÉR CHRÁMU

Faraón Ptolemaios VI. zahájil rekonštrukciu chrámu a jeho vnútornej dekorácie boli dokončené až za vlády Ptolemaiosa XII., kedy sa už egyptská civilizácia nachádzala v štádiu úpadku. Ak minieme fasádu s piatimi stĺpmi zakomponovanými do jej steny, vstúpime do spoločnej Sobekovej a Hórovej sály zvanej Dom života. Je to symbolický svet. Tu sa žiaci vzdelávali, vytvárali umelecké diela a písma pod vplyvom obidvoch protichodných síl. Vysoké stĺpy s kvetinovými rytinami podopierali najvyšší strop chrámu. Tu žiaci počuli svojich majstrov hovoriť, že na postup v duchovnej ceste je nutné osvojiť si nezlomnú vôľu a dokázať to vedome.

Prvé lekcie a cvičenia boli zamerané na zdokonalenie charakteru človeka. Vyžadovala sa prísna disciplína. Žiaci sa museli naučiť ovládať svoj strach a svoje vášne. Ak sa naučili zdržanlivosti, boli schopní kontrolovať svoje jednanie. Museli sa zaprisahať, že zachovajú úplnú diskrétnosť, absolútnu mlčanlivosť o odhalených pravdách. Hermetický princíp zaručoval prístup k informáciám iba tým, ktorí si to zaslúžili a boli schopní im načúvať. Dozvedeli sa, že ak sú vedomie a slobodná vôľa len inštinktami, prejavujú sa automatickými reakciami. Zákony prírody prepožičiavajú tieto inštinkty všetkým živočíchom, aby boli schopní brániť svoj život a rozmnožovať sa. Keď sa teda človek chce zbaviť svojej pôvodnej animality, musí sa naučiť kontrolovať svoje vedomie. Keď sa podriadi silám prírody, splynie s nimi v spoločnom prúde. Človek sa ale musí vzdelávať a vyvíjať samostatne. V tieni tejto haly žiarili pred očami žiakov zo svojich svätýň sochy Sobeka a Hóra, ktoré sa používali pri slávnostiach, pri slnovratoch a rovnodennostiach.

Múry haly sú obradne vyzdobené. Na pravej strane žehnajú faraónovi Sekhmet a Horus a na ľavej strane Isis a Thoth. Podobné výjavy sú vyobrazené i na Sobekovej strane a podporujú rovnosť obidvoch bohov bez toho, aby brali do úvahy ich dobré či zlé stránky alebo protiklady svetla a temnoty. Protichodné sily existujú, aby formovali vedomie človeka a on sa tak učí zo svojich vlastných rozhodnutí.

Za touto halou sa nachádza prechodná zóna, kde nájdeme Halu čistoty a Halu obiet pri Hórovom jazere. Pred úsvitom kňazi absolvovali očistný rituál. Najprv sa šli vykúpať do posvätného jazera chrámu, potom sa dezinfikovali kadidlom a žuvali uhličitan sodný, druh soli. Očistný kúpeľ opakovali na poludnie a v noci. Všetci kňazi boli obrezaní. Tento zvyk od nich neskôr prevzali Židia. Vždy sa obliekali do bieleho pláteného šatu. Nemali dovolené nosiť oblečenie so srsťou alebo inými časťami zvierat, napr. kožou alebo vlnou. Výnimku tvorila leopardia koža, ktorú mohli nosiť veľkňazi. Prehadzovali si ju cez ramená a cez polovicu svojej hlavy na dôkaz svojho výnimočného spoločenského postavenia.

Na ľavej strane chrámu sa nachádza hlboká nádrž so schodmi vedúcimi pod úroveň hladiny Nílu. V tejto nádrži robili kňazi svoju rannú očistu. Voda tiež napájala nie príliš hlboký bazénik na ľavej strane chrámu, kde odpočívali krokodíly zasvätené Sobekovi. Táto vodná nádrž tiež slúžila ako nílometer. Jednotlivé schody slúžili na meranie výšky hladiny rieky a vďaka nim bolo možné predvídať záplavy.

Na stenách chrámu nájdeme znázornené rituály a slávnosti, ktoré sa usporadúvali vo všetkých egyptských chrámoch. Účastníci procesií prevážali symbolické sochy po rieke z jedného chrámu do druhého a ľudia s kvetinovými vencami ich sprevádzali svojim spevom a tancom. Ďalej môžeme vidieť schodisko vedúce na terasu. Ich schéma je podobná tým v chrámoch v Dendere a v Edfu. Na jednej strane sa nachádza točité schodisko a na druhej priame. Odtiaľ sa dostaneme do haly s dvomi svätyňami. Každá z nich má svoju predsieň, kde boli uložené zlaté loďky, v ktorých boli prevážané pri procesiách a slávnostiach symbolické sochy Sobeka a Hóra. Na jednej stene sú znázornení Ptolemaios a jeho žena Kleopatra spoločne s Hórom a Sobekom.

Vo vestibule boli svätené dary venované ľuďom. Egypťania sa domnievali, že keď nenasýtia Boha svojimi darmi, ich zdroj energie bude vyčerpaný a v zemi zavládne chaos. Touto formou ďakovali za Božiu priazeň a zdôrazňovali, že veria v svetlú budúcnosť. Každý deň nosili ľudia do chrámu pivo, chlieb, ovocie, zeleninu, med, olej, parfémy, sviečky, soľ a oblečenie a kňazi všetky tieto dary prijímali v Hale obiet. Neskôr ich presunuli do vestibulu a ďakovali Bohu za hojnosť, ktorou ich obdaril. Ľudia chrámu odvádzali časť zo svojej úrody a na oplátku prijímali stabilitu, prosperitu, zdravie, šťastie, život a poriadok. Veľkňaz najprv vydezinfikoval koše s jedlom kadidlom a posvätil ich symbolom života, čím naznačil prepojenie Božskej moci medzi jedlom a zdrojom života. Akonáhle boli koše s jedlom posvätené, boli odnesené ku stene Domu života na nádvorí so stĺpovým priechodom a rozdelené medzi všetkých obyvateľov náboženského komplexu.

V najhlbšej časti chrámu sa nachádzajú dve svätyne, kde nájdeme tróny, na ktorých sedeli dve sochy symbolizujúce dva extrémy cesty k dokonalosti. Prvé ranné lúče zaháňali temnotu a veľkňaz mysticizmu mohol otvoriť dvere svätýň a zapáliť v nich kadidlo. Odpečatil dvere a odhalil naos so symbolom božstva. Pokľakol pred ním a pobozkal zem, ktorá ho niesla. V tieni Haly zjavení spievali žiaci náboženské hymnusy a pomazávali sa olejmi s myrhou, ľanovým semienkom a škoricou a potom zahájili prvú rannú meditáciu. V interiéri chrámu pomocníci veľkňazov každý večer upratovali po žiakoch piesok na podlahách, zametali ich šlapaje a zatvárali za nimi dvere vedúce do vestibulu za schodiskom.

TEST SMRTI

V symbolickom strede medzi dvomi protichodnými silami nachádzajúcimi sa medzi oboma svätyňami nájdeme zvyšky dvojitého múru. Vo vnútri nej sa nachádzal tajný priestor. Napravo od neho stála Svätyňa svetla a naľavo od neho Svätyňa temnoty. Ani z jednej z týchto dvoch svätýň nebol do medzipriestoru prístup. Toto miesto bolo úplne zaplnené vodou a jediný prístup bol zo strechy chrámu. Tu museli žiaci školy absolvovať skúšku smrti.

Mnoho mesiacov dostávali žiaci informácie o štyroch základných typoch strachu. Strachu zo straty, strachu z konfrontácie, strachu z opustenia a strachu zo smrti. Vedeli, že strach spôsobuje psychosomatickú reakciu, automatickú neurohormonálnu odpoveď. Táto reakcia sa prejavuje nepokojom, zvýšením srdečného tepu a zrýchleným dýchaním. Rozum je zablokovaný a v človeku sa prebúdza túžba napadnúť alebo utiecť. Všetky tieto nekontrolované reakcie spôsobujú stratu vnútorného kľudu a vitálnej energie. Bolo im jasné, že strach je výtvorom ľudskej mysle, ktorá opúšťa súčasnosť a sústredí sa na budúcnosť, na čas, ktorý neexistuje a vytvára imaginárnu udalosť, v ktorej o niečo alebo o niekoho prídeme alebo sa musíme s niečím stretnúť.

Žiaci sa naučili riadiť svoju myseľ pomocou vôle a vedomia. Zásobovali ju iba určitými myšlienkami a naučili sa, ako majú neustále myslieť iba na prítomnosť, v ktorej sa mohli rozhodovať a jednať. Trénovali myslenie cielené na spokojnosť. Pochopili, že všetko, čo sa deje, je dokonalé a potrebné pre ich vývoj. Keď sa im niečo prihodí, potom je to preto, že to tak malo byť. Týmto spôsobom sa učili vyhýbať sa negatívnym myšlienkam, veriť vesmíru a zachovať kľud a harmóniu. Ich učitelia potom rozhodli, že nastal čas, aby obhájili to, čo sa naučili a čo celé mesiace trénovali. Za tým účelom sa na terase chrámu konal obrad pred šachtou naplnenou hlbokým stĺpom vody.

Na počiatku dňa, po očistnom obrade, žiak a jeho učiteľ vyšli po strmom schodisku na terasu. Ocitli sa v obradnej hale pred nádržou s vodou. Tréning žiaka pripravil na to, aby bol opatrný vo všetkých neznámych situáciách. To bolo podmienkou, aby po ponorení do vodného labyrintu našiel cestu von a neutopil sa. Nastal čas, aby ukázal svoju odvahu. Mohol vyhrať alebo zomrieť. Pochybnosti prestali existovať. Musel skočiť do priepasti a nastúpiť cestu kňazstva. So vzduchom v ústach, symbolom vedomého ducha, sa žiak ponoril do vertikálneho tunelu, ktorý sa smerom ku dnu postupne zužoval. Plával priamo ku dnu a opúšťal cestu ku svetlu. Plával úzkou nádržou, v ktorej v slnečnom svetle videl siluetu ohromného krokodíla. Dokážete si iste predstaviť, aký musel mať strach a ako majstrovsky musel ovládať svoju myseľ, aby zostal kľudný a starostlivo pátral po ceste von. Jedine tak si mohol všimnúť, že na dne nádrže sú tmavé dvere. Presvedčený, že je bezpečnejšie vyhnúť sa krokodílom, plával ďalej tým úzkym tunelom. Po mnohých pokusoch, pretože čas bol večný, priplával k vertikálnej šachte. Skrz ňu mohol vidieť slnko. Už kľudnejší sa vydal späť k povrchu po úspešnom absolvovaní skúšky.

Ale niektorí, ktorí podľahli panike alebo sa dostali do stavu iracionálnej smelosti, vyplávali vedľa krokodíla, ktorý bol pravidelne kŕmený, aby nenapadal človeka. To znamenalo, že neprešli skúškou. Východ nebol pri zvierati. Museli absolvovať ďalšie meditácie, tréning a dychové cvičenia, aby mohli znovu absolvovať skúšku. Tentoraz už vedeli, že na druhej strane na nich čaká krokodíl.

LEKÁRSKY RELIÉF

Za svätyňami a nádržou, za druhou hraničnou chodbou sa nachádza šesť kaplniek, na každej strane tri. Uprostred stálo schodisko, ktoré viedlo na terasu chrámu. Na týchto stenách sa nachádzajú nádherné rytiny božstiev a faraóna, ktorý vždy zastupuje celé ľudstvo. Na zadnej stene vonkajšieho priechodu je vyobrazená slávna scéna, na ktorej si cisár Trajánus kľaká pred Imhotepom, architektom Sakkáry, ktorý mu dáva niekoľko chirurgických nástrojov, napr. kliešte, pílku a farmaceutické váhy. Sem chodili chorí a žiadali o vyliečenie svojich neduhov.

Na mnohých rytinách je zjavná obľuba svätých postáv, lebo ich tisíce ľudí poničili svojimi dotykmi. Na jednej stene nájdeme vytesané symbolické dvere, ktoré existujú v mysli každého človeka. Týmito dverami ľudia komunikujú s vyššími dimenziami. Touto symbolickou cestou medzi oboma svätyňami sa uberali žiaci, aby postúpili do ďalšej úrovne svojho tréningu. Na ľavej strane je Sobek so žezlom zakončeným podobizňou leva, najdokonalejšieho zvieraťa. Na pravej strane je Hórus s nožom s ľudskými nohami, symbolom cesty plnej utrpenia a sebakontroly každého človeka vedúcej k získaniu vedomostí jeho učiteľa. Medzi nimi sa nachádza chválospev korunovaný Maat, symbolom poriadku a rovnováhy medzi oboma protichodnými silami. Sobek predstavuje materializmus a Hórus vedomú spiritualitu. Maat predstavuje poriadok vesmíru. Okolo nej sú cez seba vytesané štyri zvieratá symbolizujúce štyri faktory. Lev, sokol, býk a viachlavý had. Sú to sily osudu, ktoré pôsobia na každého človeka. Kuriózne rovnaké symboly neskôr použili kresťania na reprezentáciu štyroch evanjelistov.

Symbolický tvar tohoto chrámu rozdeleného symetricky medzi svetlo a temnotu, kde žiaci museli dokazovať, že majú kontrolu nad strachom zo smrti tým, že prešli centrálnym neutrálnym bodom polarity, nám zanechal mnoho poučení. Ukázal nám, že bystrosť je produktom našich myšlienok a že vedomá kontrola automatických inštinktov a zotrvávanie v prítomnosti sú bránou k vyšším hladinám harmónie, kľudu a spokojnosti.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne

 


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.

 

 

Súvisiace:

Seriál: KÓD PYRAMÍD
http://www.kemet.sk/serial-kod-pyramid

 


Sekcie: 
Náleziská: