OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

SLASTI LÁSKY A NEBEZPEČNÉ ZNÁMOSTI (Christian Jacq: EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta)


 

Erotika po egyptsky

Egyptské umenie je preniknuté krásou, vznešenostbu a dôstojnosťou, v stvárnení mileneckých vzťahoch nemá miesto ľahostajnosť ani všednosť. Aj najmenší a najprchavejší závan vône mohol byť prejavom veľkej lásky. Egypt mal radšej náznaky ako hrubé skutky, dával prednosť jemnej zmyselnosti pred vyzývavým erotizmom.

Sloveso „bozkávať sa" vyjadruje slovo sen, ktoré však má súčasne podobný zmysel ako „vdychovať vôňu" alebo „bratať sa". Nevábi žena, ktorá si rozväzuje navoňané vlasy, svojho milenca k bozku, alebo na lôžko voňajúce tak ako ona? Milé, nenápadné svedectvo kresby načrtnutej umelcom z komunity v Dér el-Medíne. Predstavuje nám nahú usmievavú milenku na lôžku, s ľavou rukou pod hlavou, s kvetinovým venčekom vo vlasoch. Čaká na muža, ktorého miluje, alebo vychutnáva chvíle rozkoše, ktoré práve zažila? A nehrá na harfu len preto, aby ako čarodejka privábila k sebe svojho milého?

Naznačená rozkoš, zmyselná vôňa, poézia slov, jemnosť milostnej hry... Egypťanky poznali nádheru milostných hier.

A predsa tu niet nijakej prudérie. Mužské i ženské genitálie1 sú zašifrované v hieroglyfoch, nahota nie je nič nezvyčajné, boh Min je zobrazený v stave erekcie a zdôrazňuje plodivý dynamizmus fungujúci vo vesmíre i prírode. Podľa istého „kľúča k snom" je dobrým znamením, ak muž sníva o milovaní so svojou ženou: vstúpilo doňho čosi dobré.

Erotické pozície sa často zobrazujú realisticky na malých úlomkoch vápenca, na ostrakách, ktoré slúžili kresliarom na skicovanie; poznáme aj staršie či novšie terakoty, ktoré dokazujú, keď to je potrebné, že Egypťania vedeli vychutnávať slasti radostnej a slobodnej sexuality2, ktorú dávny moralista vysmieval slovami: „Cez deň veľká dáma, v noci žena".

Nemožno obísť mlčaním ani chýrny papyrus pochádzajúci z Dér el-Medíny, ktorý sa uchoval v Turínskom múzeu3. Je taký štipľavý, že sa naň podľa vznešených učencov smú pozerať iba veľmi zasvätené oči. Do akého „pekla" nás to láka tento dokument? Očividne ide o satiru. Humorista rozpráva príbeh, ktorého zmysel nám dosť uniká, pretože text k obrázkom je plný zámlk. Najskôr sme svedkami príhod zvierat, ktoré napodobňujú ľudské správanie a vysmievajú sa márnivosti dvojnožcov, načo nás uvedú do akéhosi uzavretého príbytku, kde sa poväčšine hrubí, zle oholení a neučesaní muži milujú s dievčatami, ktoré majú namiesto šiat iba opasky, náhrdelníky a náramky. Sú nalíčené, jedna si práve farbí pery na červeno... Lôžka, vankúše, krčahy s vínom a pivom, hudobné nástroje vytvárajú kulisy roztopašnému večierku, na ktorom však milostné pozície zostali napriek všetkému celkom klasické.

Ocitáme sa pravdepodobne v „dome piva", kde obsluhujú dievčatá označované ako „dcéry radosti". Väčšina z nich mala pravdepodobne bližšie k japonským gejšám ako k súčasným prostitútkam; často mali potetované stehná a museli vedieť tancovať, hrať na hudobných nástrojoch a rozptyľovať srdce muža. Mnohé z nich boli cudzinky, najmä Babylončanky.

 

Nebezpečné známosti: varovania mudrcov

Egypťania vo všetkom milovali striedmosť a nemali radi výstrelky. Pisári velmi prísne napomínali študentov, ktorí pri sexuálnych a pijanských radovánkach pozabudli na prácu. Vyčítali im, že chodia z taverny do taverny, že sú napáchnutí pivom, že si dali otráviť dušu. Kormidlo ich lodiek sa vychýlilo nesprávnym smerom. Podobajú sa na svätyňu bez boha, na príbytok bez jedla. Verejne sa kompromitujú, keď sa usadia v „dome piva" a oddávajú sa mladým dievčatám, ktoré sú ochotné uspokojiť ich žiadosti. S kvetinovými girlandami okolo krku a namachlení voňavkami padajú pod stoly, ušpinení zvratkami. Prehnaná rozkoš nie je žiadnou rozkošou.

Mudrc Ptahhotep ich takto varuje pred týmito nebezpečenstvami voľnej lásky: Ak chceš utužovať priateľstvo v dome, do ktorého vstupuješ ako priateľ či brat, alebo na hociktorom mieste, kam máš prístup, dávaj si pozor na ženy (na dotyky s nimi). Človek nikdy nie je dosť obozretný! Tisíce mužov sa dali chytiť do pasce ich zvodov. Koľko nešťastia pre jedinú chvíľku radosti, ktorá sa stratí ako sen! Ten, čo raz zlyhá, a pokračuje v behaní za ženami, zlyháva vo všetkom4.

A múdry Ani pridáva, že prezieravý človek sa musí držať ďaleko od ženy, ktorú v jeho meste nepoznajú. Nepodobá sa takáto žena na hlbočinu s klamnými vírmi a inými nebezpečenstvami? Ptahhotep varuje aj pred ďalšou záludnosťou: pred nezrelou ženou, ktorej pohlavnú žiadostivosť nikto „neschladí" a žiadny muž neuspokojí.

 

„Konkubíny" nebožtíkov

V niektorých súkromných hrobkách, z ktorých väčšinu postavili v období Strednej ríše, sa našli zvláštne figúrky nahých žien z belasého porcelánu s telom posiatym drobnými bodkami pripomínajúcimi tetovanie. Mali na sebe iba šperky a opasok a vyznačovali sa nápadne rozšírenou panvou; iné boli zhotovené zo slonoviny alebo z dreva.

Šlo tu naozaj o ženy zlých mravov? Predstavivosť niektorých vedcov zašla dokonca tak ďaleko, že sa obávali, či v Egypte neexistovalo niečo ako pohrebná pornografia. Nemali tieto dámy, ktorým nezriedka chýbali nohy, naveky zabezpečiť nebožtíkovi nevyčerpateľné sexuálne rozkoše?

Je to pre kdekoho lákavá teória, no veľmi scestná, pretože tieto „konkubíny smrti", ako ich nesprávne nazvali, sa našli aj v ženských a dievčenských hroboch. Hlavný kľúč nám však poskytuje tento nápis: „Kiež sa táto žena dočká znovuzrodenia." Inými slovami, tieto figuríny sú inkarnáciami Veľkej matky, ktorá za hranicami smrti daruje nový život a zo svojho lona dáva znovuzrodenie spravodlivým. Ich úloha spočíva vtom, aby oživili zosnulého či zosnulú, a aby sa mŕtvi prostredníctvom akéhosi duchovného tehotenstva mohli znovuzrodiť na druhom svete. Teda žiadne konkubináty, žiaden erotizmus, ale symbolická mágia prepotrebná na veľkú cestu.

1 Tieto orgány si pri mumifikácii vyžadovali zvláštnu starostlivosť. Za Starej ríše zdôrazňovali pohlavné charakteristiky ženy, teda prsníky a genitálie, tak, že ich omotávali páskami, vypchávali látkou alebo obaľovali pružnou hmotou
2 Pozri P. H. Schulze, Frauen im Alten Ägypten, strany 69 a 70
3 Pozri J. A. Omlin, Der Papyrus 55001 und seine satirisch-erotische Zeichnungen und Inschriften, Turín, 1973
4 Ch. Jaque, ĽEnseignementdu ságe Ptah-hotep. Maxima 18

-pokračovanie-

Úvodný obrázok: Nebamunova hrobka (tanečnice a hudobníčky)

Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”


KNIHU je možné zakúpiť aj na tejto adrese.

 

VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese


 

Súvisiace:

Ženy-Bohyne
http://www.kemet.sk/rubrika/zeny-bohyne