OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Zakázaná egyptológia 11


Keď rabín Benjamin ben Jonah z Navarry navštívil v 12. storočí Egypt, dostal sa až ku gízskym pyramídam a zapísal si do svojho denníka: „Pyramídy boli postavené pomocou kúziel.“ Od polovice 7. storočia sa nad vtedajšou Európou rozprestrel závoj povier. Už objavené a znovu zabudnuté antické vedenie začalo byť vykladané ako zázrak. Ľudia si predtavovali, že v egyptských stavbách sa preháňajú strašidlá a prenasledujú rúhačov a vykrádačov hrobov. Arabi sa domnievali, že v zrúcaninách sa po zotmení objavuje nahá žena s mohutnými zubami a láka mladých mužov do svojej náruče, aby ich vzápätí zahubila.

Zlá povesť egyptských pyramíd i ďalších starých stavieb sa rýchlo rozšírila do mnohých zemí. V 14. storočí navštívil Egypt britský učenec sir John Mandeville a veľmi ľutoval, že nenašiel odvahu k tomu, aby vstúpil do pyramíd. I preto nebolo možné dlhú dobu získať prístup ku kultúrnemu a vedeckému dedičstvu faraónov. Až pred približne dvomi stovkami rokov, po vzniku egyptológie, začali vedci pozerať na egyptské pamiatky triezvymi očami. Táto veda sa dodnes študuje na univerzitách ako bežný vedecký odbor, i keď prednášajúci väčšinou zastávajú konzervatívny názor, že v zemi faraónov už nie je možné očakávať žiadne dramatické objavy. Avšak i medzi vedcami existujú a existovali priekopníci typu britského egyptológa profesora Allana H. Gardinera (1879-1963), ktorí vžitým názorom oponujú:

„To, čo dnešní egyptológovia hrdo prezentujú ako egyptské dejiny, sú vo väčšine prípadov iba útržky a franforce, ktoré nedávajú presvedčivý zmysel.“

Keď sa pozrieme na prvé obdobie egyptskej civilizácie kriticky, zistíme, že egyptológovia ani archeológovia nedokážu s určitosťou povedať, kedy začalo a ako dlho skutočne trvalo. Vďaka moderným technológiám, napríklad prieskumu pomocou satelitov, sme však dnes schopní celkom presne zrekonštruovať určité historické udalosti. Napríklad vieme, že vo veľmi dávnych dobách, niekedy pred 50 miliónmi rokov, bola oblasť dnešného Egypta ponorená pod vodou. Vtedajší povrch Zeme bol utváraný geologickými procesmi nepredstaviteľných rozmerov. Behom geologickej epochy „krieda“ sa v Núbii (Etiópii) ukladali pieskovcové vrstvy a nad nimi najstaršie vápencové a ílovité vrstvy. Po veľmi dlhej dobe sa zem zdvihla a neskôr bola ešte raz zo severu zaplavená morom. Spomínaný nesmierne dlho trvajúci geologický proces sa premenil do takisto dlhodobého obdobia, behom ktorého dochádzalo k usadzovaniu eocénskeho vápenca, nazvaného podľa v ňom obsiahnutých fosílnych živočíchov „numulitický vápenec“. Potom nasledovala perióda, behom ktorej sa vytvorila prepadlina Červeného mora a vďaka vrásneniu na jeho oboch stranách i horské chrbty Sinajského polostrova a východné púšte. Až neskôr, až na konci miocénu, si začal aluviálnym podložím raziť cestu dnešný Níl.

V miestach súčasnej vejárovitej delty sa vtedy rozkladal morský záliv siahajúci hlboko do vnútrozemia. Koncom miocénu došlo k mohutným výškovým posunom. Predchádzalo im takmer úplné zaplnenie nílskeho riečišťa pieskom a štrkom, ktorý bol zmývaný z okolitých pahorkov a prinášaný vedľajšími prítokmi. V týchto náplavách potom Níl našiel svoje definitívne riečisko. Výsledkom geologického procesu bol tiež vznik dnešných stupňovitých štrkovitých terás.

Kde sa však vzal človek, ktorý z týchto geologických vrstiev neskôr postavil egyptské pyramídy?

Podľa mnohých egyptských zoznamov kráľov začína prvé obdobie civilizovaného človeka pred 23.000 rokmi jednou alebo viacero postavami škriatkom podobných bohov menom Ptah. Z rôznych spisov i výtvarných zobrazení vyplýva, že bytosti nazývané Ptah mali nadrozmernú lebku, pričom však ich celková telesná výška zrejme neprekračovala 140 centimetrov. Legendy sú zaujímavé i z toho dôvodu, že podľa výsledkov najnovších výskumov francúzskeho genetika dr. Jomarda Lucotta meral „Praadam“ tiež len približne 140 centimetrov. Na rozdiel od egyptského Ptaha však Praadam osídlil Afriku už pred 200.000 rokmi a vykazuje príbuzenstvo s pygmejskými kmeňmi. Francúzske výskumy boli potvrdené analýzami chicagskej univerzity Yale a bostonského Harvardu.

Čo sa pred 200.000 rokmi stalo?

Moderná veda sa vyvíjala paralelne popri náboženstve. Behom storočí vzniklo vedecké učenie, ktoré určuje i náš súčasný svetonázor a spoločenské usporiadanie. Vďaka výchove a tradíciám je náš pohľad na svet utváraný myšlienkami o evolučnom pokroku. Spravidla sa domnievame, že ľudská civilizácia sa vyvíjala z veľkej časti podľa nasledujúceho vzoru: Jej počiatky siahajú do Mezopotámie a Egypta. Práve tam dosiahla svojho prvého vrcholu v oblasti náboženstva, umenia a politiky. Odtiaľto sa rozširovala ďalej do Palestíny, Sýrie a Grécka. Po kultúrnom rozkvete Rímskej ríše a určitom útlme v stredoveku nasledovala renesancia a opätovné objavenie Nového sveta, čo bolo doprevádzané búrlivým nástupom priemyslovej revolúcie a vývoj pokračoval svižným tempom až do 21. storočia.

Je však tento popis civilizačného vývoja pravdivý?

Americký expert na pyramídy John Anthony West zastáva nasledujúci názor:

„Každý aspekt egyptskej vedy sa zdá byť od počiatku úplne dokončený. Prírodovedecké, umelecké a stavebné techniky i sústava hieroglyfov nevykazujú prakticky žiadne známky vývoja. Mnohé výkony prvých dynastií už nikdy v budúcnosti neboli prekonané.“

Ako mohla egyptská civilizácia behom veľmi krátkej doby dosiahnuť tak vysokú úroveň?

Moji anglickí kolegovia Graham Hancock a Robert Bauval sa domnievajú, že našli výstižnú odpoveď:

„Riešenie je naporúdzi. Je však v takom rozpore s moderným myslením, že sa ním zaoberá iba málokto. Egyptská civilizácia nevznikla vývojom, ale ide v skutočnosti o odkaz.“

 

 

Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005

Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka

Z češtiny preložil: Ptah

exkluzívne


 

Súvisiace:

Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia

O mýtoch egyptológie
http://www.kemet.sk/rubrika/o-mytoch-egyptologie

Kybalion
http://www.kemet.sk/kybalion

 


Sekcie: