Abydos: Hrobky starých Egypťanov a kult boha Usira I.

Pridal KEMET.sk 8. január 2013 - 17:41

Archeologické nálezisko staroegyptského mesta Abydos, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v náboženskom živote starých Egypťanov, sa nachádza v Hornom Egypte približne šesť míľ (10 km) od rieky Níl. Zdá sa, že najranejší panovníci Egypta vrátane tých, ktorí pochádzali z historicky prvej dynastie vládnucej Egyptu (3000 – 2890 PNL) boli pochovaní v Abydose.

Ich hrobky a pohrebné areály mohli byť prvým krokom na ceste starovekej architektúry, ktorú môžeme obdivovať na veľkých pyramídach postavených o storočia neskôr.

Archeologické nálezisko staroegyptského mesta Abydos v Egypte

V neskorších časoch sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätený chrám v Abydose prekvital a každoročne tam bolo možné vidieť obrovskú procesiu, ktorá niesla podobu boha Usira z jeho chrámu do hrobky, o ktorej starovekí Egypťania verili, že je jeho (v skutočnosti patrila faraónovi z prvej dynastie, ktorý sa volal Džer), a s veľkou slávou späť.

„Sú tu naozaj jasné odkazy na niečo zo Strednej ríše (približne 2055 – 1773 PNL) materiál, v ktorom môžeme počuť ešte zvuk jasania,“ povedala v rozhovore o nových objavoch na nálezisku pre Live Science archeologička Mary – Ann Pouls Wegner. Jej tím uskutočňuje výskum na mieste, nazvanom starovekými Egypťanmi „Terasa Veľkého boha“, ktoré obsahuje rady súkromných a kráľovských kaplniek, ktoré boli postavené pozdĺž procesnej cesty.

Archeológ Jozef Wegner vo svojom článku napísanom pre Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt (Oxford University Press, 2001) odhaduje, že Abydos zaberal plochu 5 štvorcových míľ (8 kilometrov štvorcových). Poznamenáva, že hoci bolo urobených veľa objavov, stále ešte zostalo mnoho miest na nálezisku nepreskúmaných. „Veľká časť z náleziska bohužiaľ zatiaľ zostáva ukrytá pod pieskom, čo je skutočnosť rozpoznateľná aj v arabskom názve pre moderné mesto El Araba El Madfuna (pochovaný nosič).“

Rané hrobky v Umm el-Káb

Archeológovia vedia, že egyptskí faraóni z prvej dynastie (3000 – 2890 PNL) a poslední dvaja z druhej dynastie (2890 – 2686 PNL) mali svoje hrobky postavené v Abydose a pravdepodobne tam boli aj pochovaní.

Okrem pohrebných komôr pre svoje telá boli vládcovia vybavení aj zásobami pre svoj posmrtný život. „Hrobky pochádzajúce z obdobia prvej dynastie boli vybavené rozsiahlymi, mnohokomorovými skladovacími priestormi, niekedy v alebo okolo pohrebnej komory, niekedy samostatne,“ píše archeológ David O’Connor vo svojej knihe Abydos: Egypt’s First Pharaohs and the Cult of Osiris (Thames and Hudson, 2009).

David O’Connor okrem toho poznamenáva, že hrobky z obdobia prvej dynastie boli sprevádzané „vedľajšími hrobmi“ (niekedy počítanými na stovky) ľudí, ktorí možno mohli byť obetovaní.

Na sever od kráľovských hrobiek sú cintoríny B a U, na ktorých sa nachádzajú hrobky z doby predchádzajúcej prvú dynastiu, ktorá je v egyptológii známa ako „preddynastické obdobie“. Dalo by sa tvrdiť, že niektoré z preddynastických hrobiek v Abydose by mohli patriť
„prakráľom“, ktorí kontrolovali ak nie celý, tak aspoň veľkú časť Egypta.

Kedy a ako sa Egypt začal zjednocovať - sú otázky neustálych diskusií medzi egyptológmi a David O’Connor poznamenáva, že je problematické urobiť rozhodnutie, ktoré z týchto hrobiek v Abydose boli určené kráľom a ktoré iným privilegovaným členom spoločnosti.

Jedna z hrobiek, ktorá sa zdala byť určená pre vládcu, bola označená výskumníkmi ako „Uj“ a preskúmal ju nemecký egyptológ Günter Dreyer. Bádatelia objavili dôkazy po drevenej svätyni, nachádzajúcej sa nad pohrebnou komorou a malé slonovinové žezlo, ktoré mohlo byť symbolom kráľovskej moci. Vytesané reliéfy objavené v hrobke ukazujú raný príklad egyptského písomníctva. (Sú tu diskusie, ako ich správne čítať.)

V okolí pohrebnej komory sa nachádzalo niekoľko skladovacích miestností, o ktorých David O’Connor poznamenáva, že mohli obsahovať „ stovky nádob naplnených jedlom a nápojmi“, takže človek, ktorý tu bol pochovaný, bol dobre vybavený pre svoj posmrtný život podobne ako neskôr vládcovia z prvej dynastie.

Tri z komôr boli naozaj kedysi naplnené nádobami s vínom – miestne napodobeniny keramiky typickej pre Južný Kanaán alebo Palestínu, zodpovedajúcich objemom približne 4500 litrov. David O’Connor o tom píše - „naozaj kráľovská rozlúčka“.

Ohradené areály a pohrebné lode

Približne jednu míľu (1,5 km) na sever od kráľovských hrobiek sa nachádza tajomná skupina ohradených areálov z nepálených tehál venovaných kráľom (v jednom prípade kráľovnej), o ktorých sa predpokladá, že boli pochovaní v Abydose. Každý z areálov orientovaných v smere od severozápadu na juhovýchod je ohradený mohutnými múrmi a nachádza sa v ňom kaplnka.

K čomu tieto monumentálne ohradené areály slúžili, zostáva záhadou. David O’Connor konštatuje, že osem z ohradených areálov patrilo vládcom prvej dynastie (tri z nich patrili kráľovi „Aha“ a jeden kráľovnej Merneith), s dodatočne pridaným párom patriacim dvom neskorším panovníkom z druhej dynastie. David O’Connor tvrdí, že sa tu nachádzajú aj ďalšie ohradené areály, ktoré ešte len čakajú na svoje objavenie.

David O’Connor taktiež poznamenáva, že podobne ako hrobky z prvej dynastie boli aj ohradené areály doprevádzané hrobmi ľudí, ktorí mohli byť obetovaní a ich počet sa niekedy môže rátať až na stovky.

Najväčší ohradený areál patril faraónovi Chasechemuejovi z druhej dynastie (bez sprievodných obetí). David O’Connor o ňom píše, že stavba má rozmery približne 438 stôp (134 metrov) na 255 stôp (78 metrov), pôvodnú výškou múrov dosahujúcu 36 stôp (11 metrov) a vstupné cesty zo všetkých štyroch svetových strán. V stredoveku dostal Chasechemuejov ohradený areál nové pomenovanie “Shunet el-Zebib,” čo sa dá preložiť ako „sklad hrozienok“ alebo „skladisko hrozienok“ (aj keď to nebol jeho pôvodný účel).

Keď O’Connorov tím skúmal Chasechemuejovu kaplnku nachádzajúcu sa v ohradenom areáli, objavil, že v juhozápadnej časti sa nachádzal labyrint pozostávajúci zo skupiny komôr, v ktorom bola aj malá miestnosť so stopami po pálení kadidla a obetovaní nápojov.

Severovýchodne od Chasechemuejovho ohradeného areálu, na križovatke medzi ohradeným areálom faraóna Džera a „západnou mastabou“, sa nachádza skupina 12 „lodných hrobov“, z ktorých každý obsahoval drevenú loď v plnej veľkosti slúžiacu možno k rituálnym účelom. David O’Connor konštatuje, že niektoré z nich boli opatrené kameňom nepravidelného tvaru používaným možno ako kotva. Lode boli uložené do zeme v rovnakom čase, ale ktorý faraón ich dal postaviť, nie je známe.

Lode hrali dôležitú úlohu v egyptskom náboženstve a ich kompletné exempláre sa našli napríklad aj pri „Veľkých pyramídach“ a na ďalších pohrebných miestach. „Písomná a obrazová predstavivosť v egyptskom pohrebnom kontexte často zahrňovala člny a lode sformované do obrovskej flotily, v ktorej sa božstvá, dávno mŕtvi králi a zosnulí Egypťania plavili smerom k večnosti“, píše David O’Connor.

Basreliéf s posvätnou bárkou, loďou používanou na ceste do podsvetia