KRÁĽOVNÁ ESET časť prvá (Christian Jacq: EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta)

Pridal KEMET.sk 11. september 2018 - 23:02

KRÁĽOVNÁ ESET

Matka a kráľovná

Hrobka faraóna Thutmoseho III. v Údolí kráľov je ťažko prístupná. Najprv sa musíte vyštverať po kovových schodoch, ktoré nainštalovala Správa starovekých pamiatok, potom sa spúšťať úzkym tunelom v skale. Tí, čo trpia klaustrofóbiou, sa musia vzdať; tí, čo prekonali túto namáhavú cestu, nešli však nadarmo. Po zostupe sa pred nimi odhalia dve siene, jedna s nízkym stropom a stenami pokrytými obrazmi božstiev, a druhá väčšia, známa ako sieň zmŕtvychvstania. Na stenách uvidia texty a výjavy z Amduatu, „knihy skrytej komnaty", ktoré znázorňujú jednotlivé etapy vzkriesenia slnka v nočných temnotách a premenu kráľovskej duše na druhom svete.

Na jednom z pilierov vidieť pozoruhodnú scénu: bohyňa vystupujúca zo stromu podáva prsník Thutmosemu III. Na večné veky nakojený faraón sa vďaka tomu môže znova a znova rodiť. Hieroglyfický nápis prezrádza totožnosť tejto nevyčerpateľné štedrej bohyne. Je to Eset (Isis)¹. Eset je však aj meno kráľovej pozemskej matky, ktorej tvár sa zachovala na soche nájdenej v chýrnej skrýši karnackého chrámu². Má plné líca, vyžaruje pokoj a eleganciu, má účes z dlhých vrkôčikov a šaty na ramienkach. Sedí, dlaň má položenú na stehne, ľavá ruka drží žezlo s kvetinou. Vieme o nej iba toľko, že bola objektom obdivu svojho syna a že mala meno najvýznamnejšej bohyne starého Egypta.

Láska a Esetino hľadanie

Veľká Eset vládla Obidvom krajinám, Dolnému i Hornému Egyptu, už pred zrodom prvých dynastií. Vládla múdro spolu s manželom Usirem (Osiris) a žila v dokonalom šťastí. Až do dňa, keď manžela pozval na hostinu jeho brat Sutech (Seth). Bola to však pasca, lebo Sutech sa rozhodol kráľa zabiť a nastúpiť na jeho miesto. Vrah použil zvláštny úskok. Požiadal brata, aby si ľahol do rakvy a vyskúšal, či bude preňho dosť veľká. Neobozretný Usire súhlasil. Sutech so svojimi komplicmi však založil na rakvu veko a sarkofág hodili do Nílu.

Detaily z tejto tragédie poznáme aj z Plutarchovho textu, ktorý vznikol podľa báje o Eset a Usirem. Staršie pramene pripomínajú iba tragickú smrť Usireho, ktorého nešťastie neopustilo ani po smrti. Jeho mŕtve telo rozsekali na kusy, lebo Sutech bol presvedčený, že tak svojho brata naveky zničí.

Ovdovená Eset sa však nezmierila s manželovou smrťou.

Čo však mohla urobiť okrem oplakávania zabitého manžela? V jej srdci sa napriek tomu zrodil šialený plán: kúsok po kúsku pozbierať mŕtve telo, poskladať ho a pomocou posvätnej mágie, ktorej zaklínadlá dokonale poznala, mu vrátiť život.

Tak sa začalo trpezlivé a urputné hľadanie. Už-už sa nazdávala, že svoj boj vyhrala! Pozbierala všetky časti tela okrem jediného: Usireho pohlavného údu. Ten zhltla ryba. Esete už neostávalo nič iné, ako sa poddať.

Napriek všetkému vytrvala do konca. Prizvala si sestru Nebthet (Nephtys), ktorej meno znamenalo „pani chrámu", a zorganizovala bdenie pri mŕtvom³. Som tvoja premilená sestra, prevravela k Usireho poskladanému mŕtvemu telu, neodchádzaj odo mňa, volám ťa naspäť! Vari nepočuješ môj hlas? Prichádzam k tebe, aby ma už nijaké svety od teba neoddělili! Eset a Nebthet sa dokonale očistili, zbavili každého chĺpka, nasadili si kučeravé parochne, ústa si vymyli nátronom (hydroxid sodný) a celé hodiny odriekavali zaklínadlá v tme pohrebnej siene rozváňajúcej kadidlom. Eset vzývala všetky chrámy a mestá krajiny, aby sa pripojili k jej utrpeniu a pomohli privolať Usireho dušu z druhého sveta. Vdova zobrala mŕtvolu do náručia, pritisla si ju k srdcu bijúcemu láskou a zašepkala mu do ucha: Ty, čo miluješ svetlo, neodchádzaj do temnôt.

Žiaľ, mŕtvola sa ani nepohla.

Vtedy sa Eset premenila na samičku myšiaka, zamávala krídlami, aby mŕtvemu vdýchla nový život, a sadla si na miesto, kde predtým prebýval Usireho stratený úd a ten sa zázračne znova objavil. Zohrala som úlohu muža, priznala sa, hoci som žena. Otvorila sa pred ňou brána smrti a Eset prenikla do najdôležitejšieho tajomstva, do tajomstva znovuzrodenia, čo sa pred ňou nepodarilo žiadnej bohyni. Ona, ktorú volali „Ctihodná, žiariaca svetlom, pochádzajúca zo zreničky boha Atuma (čo vyjadrovalo princíp stvorenia)" dosiahla, aby sa jej vrátil manžel, ktorý jej – ako sa zdalo – navždy odišiel, a aby ju dokonca oplodnil.

Takto počali syna Hora (Hóros), ktorý sa zrodil z neslýchaného spojenia života a smrti. Bola to naozaj významná udalosť, pretože Hor, dieťa zrodené najvyšším tajomstvom, bol povolaný na trón svojho otca, ktorý sa od tých čias stal vládcom druhého sveta i podsvetia.

Sutech si však nepriznal porážku. Videl iba jediné riešenie: zabiť Hora. Eset vedela o tejto hrozbe a ukryla syna do papyrusovej húštiny v delte Nílu. Choroby, hady, škorpióny, číhajúci vrah... Všade naokolo samé nebezpečenstvá, ale čarodejnici Eset sa podarilo uchrániť malého Hora pred najhorším.

Sutech sa však stále nezmieril s prehrou. Namiesto toho, aby si priznal porážku, napadol Horovu legitimitu a dovolal sa zasadania súdu bohov, ktorý mal odsúdiť Usireho následníka. Keďže súd mal sídlo na ostrove, Sutech sa opäť uchýlil k úskoku, aby dosiahol nespravodlivý rozsudok: zariadil, aby prievozník do svojej bárky nevzal ani jednu ženu. Eset sa tak nemohla obhajovať.

Akoby sa však po toľkých útrapách mohla vzdať? Presvedčila prievozníka, aby ju za zlatý prsteň previezol, a dostavila sa na súd, pred ktorým vyvrátila Sutechove klebety i falošné dôkazy, a nechala Hora vyhlásiť za legitímneho faraóna.

Ako dokonalá manželka a príkladná matka sa Eset stala aj zárukou odovzdávania kráľovskej moci. Veď jej meno značilo „trón"! Nezabúdajme, že podľa symbolickej predstavy Egypťanov práve z trónu, inými slovami z veľkej matky a kráľovnej Eset, sa rodí faraón.

Eset na žulovom sarkofágu Ramesseho III., Louvre, Paríž

Poznámky

1 V zátvorke je grécky variant egyptského mena (pozn. prekl.)
2 Socha sa nachádza vo fondoch múzea v Káhire: CG 42.072.
3 Pozri H. Junker: Die Studenwachen in den Osiris mysterien, Viedeň 1910

-pokračovanie-

Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”