Určite je zaujímavé pozrieť sa na vec i ›› z druhej strany, viď naša špecializovaná rubrika... pozn. red.
Mystérium Orióna, ktorú napísali Robert Bauval a Adrian Gilbert, predpokladá, že mnohé, ak nie všetky z pyramíd v Gíze, boli koncipované ako súčasť jednotného dizajnu, ktorý sa snažil zmapovať „Duat," alebo nebesá, a špecifickú konšteláciu Orióna a Hyád, na planinách Gízy.
Hypotéza ohľadom Orióna, že jeho korene sú v počiatočných pozorovaniach Bauvala ohľadom zvláštnej nevyrovnanosti Menkaurovej pyramídy v spojení s pyramídami Cheopsa a Chefréna a z jeho opätovného preskúmania sérií nástenných malieb, známych súhrnne ako „Texty pyramíd," ktoré boli objavené pred storočím vo vnútri jednej z pyramíd v Sakkáre. Podľa Bauvalovej opätovnej interpretácie týchto textov, egyptské náboženstvo bolo, na svojom počiatku, náboženstvom so základom v hviezdach. Zatiaľ, čo jeho kniha je inovatívne a osviežujúco slobodná od neobvyklých, pseudovedeckých tvrdení autorov, akými sú Erich Von Däniken a Graham Hancock, jeho argument nie je presvedčivý, pretože Bauval a Gilbert 1) nikde neukazujú prekrývanie monumentov na planine v Gíze a hviezdnych telies, ktorých sa to týka, 2) neposkytujú dôkaz, že prepracované korunovačné ceremónie, ktoré spomínajú, sa konali vo Veľkej Pyramíde, a 3) nedokážu vysvetliť lineárny pokles v technológii konštrukcie pyramídy, ktorá nasledovala po konci Štvrtej dynastie.
Mystérium Orióna, v súvislosti s inými populárnymi knihami o pyramídach Egypta, predstavuje značne prostú hypotézu. Nie sú tu žiadne veľkolepé tvrdenia o mimozemských návštevách, Atlantskej technológii alebo dátumoch výstavby. Namiesto toho ponúka relatívne priamočiary predpoklad, že pyramídy boli ambicióznym pokusom o zmapovanie nebies na planine v Gíze, a to preto, lebo Egypťania mali „hviezdne náboženstvo“, ktoré identifikovalo jednotlivo Osirisa, Izis a Setha s Oriónom, Síriom a Hyádami.
Hoci Bauvalova a Gilbertova hypotéza „hviezdneho náboženstva“ je v protiklade s tradičnými myšlienkami egyptológov týkajúcich sa náboženstva starovekého Egypta, ktorí považujú starovekú egyptskú teológiu za teológiu založenú na Slnku, nedosahujú svoje závery po preskúmaní nejakého „novoobjaveného" textu, ktorý bol ukrytý v nejakom zaprášenom podkroví. Skôr ho zakladajú na opätovnej interpretácii „Textov pyramíd," nápisov, ktoré boli známe po viac ako storočie, a často ponúkajú niekoľko príkladov z „Textov pyramíd", ktoré podporujú hviezdny sklon smerom k znovuzrodeniu v Egyptskej teológii: "[B]uď dušou ako žijúca hviezda" (90). Dôležitejšie než príklady, ktoré ponúkajú, je skutočnosť, že Bauval a Gilbert poskytujú zdroj pre svoje tvrdenia, takže iní môžu učiniť svoje vlastné rozhodnutia založené na nezávislom skúmaní „Textov pyramíd."
Okrem toho, Bauvalovi a Gilbertovi patrí aplauz za súhrnný spôsob, ktorým sa snažia zjednotiť pyramídy a tiež za spôsob, ktorým argumentujú. Nielen že poskytujú všetky merania, čo je podstatné pre kohokoľvek, kto sa snaží kopírovať alebo falzifikovať ich výsledky, tiež dopĺňajú text sériami príloh určených na vysvetlenie do väčších detailov niektorých komplikovaných myšlienok (napr. precesie), ktoré text využíva. Tento dôraz na rigoróznu matematickú teóriu vynáša „Mystérium Orióna“ mimo ríše divokej špekulácie, ktorá označuje mnoho populárnych kníh o pyramídach ako „pseudovedu". Avšak, nedá sa povedať, že ich teória, hoci racionálna, je správna.
Sila „Mystéria Orióna“ vyvoláva polemiku v kľúčových bodoch ohľadom zdanlivej prevahy astronomických údajov, ktorú čas od času autori objasňujú. Ich údaje využívajú princíp astrofyziky nazývaný „precesia", v ktorom sa konštelácie objavujú v rôznych stupňoch nad horizontom v rôznych bodoch v čase kvôli prirodzenému kmitaniu osi Zeme. Oni potom porovnávajú rozvrhnutie Egyptských pyramíd a šácht vo vnútri Veľkej Pyramídy s precesiou Orióna v pokuse načrtnúť korelácie medzi uhlami šácht a tiež rozvrhnutím planiny v Gíze ako celku.
Bauval a Gilbert sú schopní ukázať, že jedna zo šácht vo Veľkej Pyramíde skutočne poukazuje priamo na hviezdu v páse Orióna okolo roku 2450 pred Kristom. Tento dátum sa šťastne zhoduje s dátumom, ktorý Egyptológovia všeobecne pripisujú skonštruovaniu Veľkej Pyramídy. Tiež poskytujú obrázky pásu Orióna a demonštrujú, ako pyramídy Chefréna, Cheopsa a Menkaura napodobujú nevyrovnanosť pásu Orióna.
Avšak, predtým, než ich tvrdenia môžu byť akceptované, musia byť podrobené skúmaniu astronomické údaje. Bauval a Gilbert venujú stranu za stranou svojim výpočtom a meraniam, a pre neodborného čitateľa je takmer nemožné, aby ich úplne dešifroval a pochopil. Zatiaľ čo je tento rigorózny vedecký prístup osviežujúci, niekedy sa môže vykladať ako takmer zneužívajúci čísla, keďže mnoho čitateľov nebude schopných poriadne výpočty vyhodnotiť. Namiesto toho mohli skonštruovať mriežkový model planiny v Gíze so stupnicou a vrstvením konštelácií, ktoré boli mapované. Toto by prakticky eliminovalo všetky pochybnosti a dokázalo by, že Egypťania boli nesmierne nadaní kartografi. Avšak žiadne také zobrazenie tam nie je, a bez takého diagramu je nemožné dokázať ich celkovú hypotézu zjednoteného dizajnu, ktorý obklopuje všetky egyptské pyramídy, napriek tomu, akékoľvek korelácie dokážu načrtnúť medzi šachtami vo Veľkej Pyramíde a Oriónom. Skôr je tu niekoľko roztrúsených obrázkov, ktoré porovnávajú časti Orióna s časťami planiny v Gíze, ale nikdy nie je zobrazená celá planina v Gíze v porovnaní s kompletnou konšteláciou Orióna. Táto technika zobrazovania častí údajov sa môže prirovnať k monštru Dr. Frankensteina, kde sa zbierajú časti a zošijú sa spolu, aby poskytli život ich teórii.
Okrem toho, môže sa vzniesť kritika ohľadom autorskej interpretácie „Textov pyramíd". Bauval a Gilbert poskytujú niekoľko príkladov pasáží, o ktorých veria, že zavádzajú „hviezdnu povahu“ egyptského náboženstva. Avšak, dokonca pri skúmaní „prohviezdnych príkladov“, ktoré Bauval a Gilbert poskytujú, v ich zdôvodnení sa vynára trhlina. V Kapitole 4 Bauval navrhuje, aby nechali „Texty pyramíd“ hovoriť za seba a cituje série pasáží: „Ja som duša... Ja (som) hviezda zo zlata." Zatiaľ čo niekoľko hviezd, ako Betelgeuse, má nápadný zlatý odtieň, väčšina sa javí ako biela a určite by sa nepomýlili so „zlatou.“ Existuje len jedna hviezda na oblohe, ktorá sa javí byť zlatou, a ňou je Slnko. Takže táto pasáž, ktorú autori citujú pre posilnenie „hviezdneho vnímania“, by mohla byť myslená ako uctievanie Slnka.
Jedným z ďalších kľúčov k argumentom „Mystéria Orióna“ je predstava, že pyramídy boli navrhnuté ako jeden masívny projekt financovaný štátom, a že neboli určené pre to, aby boli spájané s ktorýmkoľvek konkrétnym faraónom. Takže, chybným identifikovaním každej pyramídy s jednotlivým faraónom, neboli egyptológovia schopní vidieť les pre stromy. Bauval a Gilbert uvádzajú, že Veľká Pyramída, ako vrchol pásu Orióna, bola miestom prepracovanej ceremónie, ktorá slúžila ako pohreb a tiež korunovácia, kde následník trónu pomáhal zomrelému kráľovi začať jeho cestu do nebies. Ale ak je toto ten prípad, prečo potom a kým bola Veľká Pyramída definitívne zapečatená? Ich jedinou odpoveďou na toto je hmlistý odkaz na „občiansku vojnu", neponúkajú žiadny historický dôkaz ako podporu tvrdenia. Okrem toho, kde sú predmety ceremónie, ktoré by sa boli používali? Prečo sa nenašli vo Veľkej Pyramíde? Bauval a Gilbert tvrdia, že také predmety boli objavené spolupracovníkom Charlesa Piazzi Smytha, svätého patróna pyramídovej numerológie, ale tie predmety sa následne stratili, alebo možno boli pochované pod Kleopatriným obeliskom v Londýne. Až príliš pohodlné vysvetlenie.
Hypotéza ohľadom Orióna tiež nevysvetľuje lineárny pokles v technológii konštrukcie pyramídy, ktorý sa vyskytol po štvrtej dynastii. Ak občianska vojna, ako predpokladajú Bauval a Gilbert, mala za následok posun od náboženstva založeného na hviezdach ku kultu Slnka, prečo potom boli všetky pyramídy postavené po štvrtej dynastii, keďže podľa hypotézy ohľadom Orióna slúžili pyramídy ako symboly „hviezdneho náboženstva“? Určite by sa nedávno splnomocnení odborníci na helioteológiu chceli dištancovať od náboženstva tak, ako je to len možné. Takže by sa zdalo byť oveľa pravdepodobnejšie, že budovanie pyramídy by dosiahlo náhle zastavenie, skôr než pokračovanie lineárneho poklesu, ktorý je dokázaný v chatrnom spracovaní pyramíd v Abúsire.
V konečnej analýze ponúkajú Bauval a Gilbert lákavú, zjednocujúcu hypotézu, ktorú jednoducho nevedia dokázať. Zatiaľ čo inovatívny a vedecky prísny prístup k prastarému tajomstvu by mal byť schvaľovaný, v žiadnom prípade by sa ich teória nemala prijímať ako celok. A rovnako tak by sa nemala úplne odmietať. Existuje jasná súvislosť, ktorá je zavedená medzi smerovaním šácht vo Veľkej Pyramíde a precesiou Orióna, ale akú presne úlohu, ak nejakú, zohral Orión v rozvrhnutí pyramíd ako celku, je nejasné.
Chris Loethen
Zdroj: http://anth507.tripod.com/orionmystery.htm
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.
Súvisiace:
Seriál: Z druhej strany
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-z-druhej-strany
