Pokročilé technológie v starom Egypte
Na mape starého sveta sú úžasné stavby, ktoré sú svojou štruktúrou nesmierne komplexné. Egypťania a Mayovia mali svoje chrámy. Hindovia stavali komplikované chrámy po celej Ázii. Gréci vytvorili Partenón, Babylónčania Jupiterov chrám a bájne visuté záhrady. Rimania zanechali po sebe stavby ciest, chrámov, viaduktov a Koloseum. Rímski sochári dokonale ovládli prácu s dlátom a mramorom či alabastrom a vdýchli im fyzickú krásu.


“Zistilo sa, že pri kreslení mapy nebola využitá pravidelná mierka. V porovnaní s aktuálnymi vzdialenosťami v oblasti Wadi Hammamat, ktorú mapa zobrazuje, bolo zistené, že sa mierka odchyľuje o 50 až 100 metrov za každý 1 cm na mape. Súčasťou mapy sú tiež texty, ktoré majú funkciu ako legenda v rámci moderných máp.”
Anglický štátnik, prírodovedec a filozof Francis Bacon (1561-1626) kritizoval stredovekú logiku ako „bezduchú zábavu". V diele Novum Organum, vydanom v Londýne r. 1620, si už pred stáročiami vytýčil cieľ nahradiť Aristotelov Organon. Podľa Bacona ovplyvňujú život ľudstva aj vedecké objavy: „Treba pozorovať silu, účinok a následky vynálezov. Nikde to nie je vidieť lepšie, ako na troch vynálezoch, ktoré boli v stredoveku úplne neznáme: kníhtlač, pušný prach a magnet. Tieto tri vynálezy úplne zmenili tvár sveta: prvý v oblasti šírenia písaného slova, druhý vo vedení vojen a tretí v navigácii. Žiadna ríša, náboženská viera či filozofia nemala na ľudstvo väčší vplyv ako tieto objavy".