Pyramídu v Gíze postavila dávna vyspelá civilizácia
Je veľa záhad okolo Veľkej pyramídy, ktoré neboli dodnes vyriešené a mätú vedcov, historikov i turistov. Je zaujímavé, že Veľká pyramída je jedinou stavbou spomedzi siedmich divov sveta, ktorá zostala zachovaná. V tomto článku uvedieme 20 dôkazov toho, že pyramídu postavila dávna civilizácia, ktorá bola oveľa vyspelejšia ako nás to učili v škole.


V knihe Hermetica sa zachoval dialóg medzi božstvom Hermom Trismegistom (Thotom) a jeho žiakom Asklépiom (Imhotepom). V dialógu sa celkom otvorene hovorí o astronomických účeloch stavieb na skalnej plošine: „Nevieš, Asklépios, že Egypt je obrazom nebies a odrazom celého usporiadania nebeských záležitostí?" Teória publikovaná pred niekoľkými rokmi poskytuje prinajmenšom indície o súvislosti Sfingy so súhvezdím Leva v tej podobe, ako toto súhvezdie vyzeralo okolo r. 10 500 pred n. l. V tom roku mala byť Sfinga v deň jarnej rovnodennosti nasmerovaná presne na súhvezdie Leva. Možnosť, že Sfinga vznikla niekedy okolo r. 10 500 pred n. l., nevylučujú ani geológovia.
Graham Hancock: “Gíza je obrovské stavenisko staré niekoľko tisíc rokov, na ktorom sa začali veľké projekty, takže by sa mali v blízkosti nachádzať pozostatky dedín robotníkov. Určite tam boli pracovné sily a určite by sme mohli nájsť ich stopy, ale boli by to robotníci, ktorí postavili Veľkú pyramídu? To je ďalšia otázka. Nemyslím si, že by sme mali úplne oddeliť veľké pyramídy od starých Egypťanov.”
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou pyramídového komplexu v Gíze, okrem toho, že kóduje mnohé fyzikálne a matematické konštanty ako aj veľkosť Zeme, Mesiaca a je astronomicky orientovaná je aj fakt, že sa nachádza presne na priamke najdlhšej kontinuálnej masy zemského povrchu (t.j. masa zemského povrchu, ktorá nie je predelená morom či oceánom) a “napodiv” delí túto priamku v pomere zlatého rezu - Fí (1:1,1618)...