Editoriál: TANCUJÚC MOSTOM SIRAH
“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”
John Anthony West


Pro účely této studie Vic analyzoval pyramidy v Sakkáře a Gíze, které si jsou geometricky velmi podobné. Faraon Chufu toužil upevnit pradávnou posvátnou geometrii v postavených pyramidových komplexech. Napodobil tedy geometrii z Gízy k určení rozměrů pyramidy v Sakkáře.
Nachádzame sa v pracovni profesora Jonesa na Marshallovej univerzite uprostred malebného neporiadku, aký charakterizuje miestnosti, kde pracuje intelektuál, trpiaci mániou vyzdobiť si interiér svojho dôverne známeho útočiska pamiatkami na cestovanie okolo sveta. Miestnosť je priam zavalená hlinenými nádobami, črepmi a plastikami exotických bôžikov vytriešťajúcich udivené oči z políc a regálov okolo stien, zatarasená knihami, zvinutými mapami, hŕbou zakladačov, nahusto popísaných papierov, fotografií a všemožných plánov i náčrtov. Aj keď tu predsa len majú veci svoje miesto, na prvý pohľad je tu všetko chaotické, ako život nášho hrdinu.
Základní kostru příběhu knihy Amduat tvoří půlnoční cesta slunečního boha Rea na bárce podsvětím. Společnost Reovi dělají různí bohové, plnící důležité praktické i ceremoniální role. Významnou úlohu zde mají ilustrace a v některých případech (např. v první hodině příběhu knihy) tyto dominují psanému textu.
Na největší a nejucelenější sbírku mumií na světě lákají organizátoři výstavy, která se koná od čtvrtka na Výstavišti v pražských Holešovicích a která se jmenuje Mumie světa. Výstava, která dorazila z Ameriky, má v Praze svou evropskou premiéru. Na více než dvou tisících metrech čtverečních lidé najdou mumie ze starého Egypta, Jižní Ameriky či Evropy, ale nejen to.