OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Bádanie

SERAPEUM (Sakkára)

“Když Auguste Mariette v roce 1850 znovuobjevil Serapeum v Sakkaře, našel více jak 25 granitových boxů, přičemž jen jeden jediný byl stále uzavřený. Ostatní byly otevřené a prázdné. Podle slov Auguste Mariette se v jediném uzavřeném boxu nacházela mumie býka uctívaného jako boha Apise. Tato mumie má být uložena v Zemědělském muzeu. Když ale přijdete do tohoto muzea, najdete zde několik koster býků, ale žádnou mumii. Ze strany Auguste Mariette jde tedy o mystifikaci, neboť jeho údajný objev se používá jako argumentace, že dané místo sloužilo jako pohřebiště posvatného býka Apise.”

Pyramídu v Gíze postavila dávna vyspelá civilizácia

Je veľa záhad okolo Veľkej pyramídy, ktoré neboli dodnes vyriešené a mätú vedcov, historikov i turistov. Je zaujímavé, že Veľká pyramída je jedinou stavbou spomedzi siedmich divov sveta, ktorá zostala zachovaná. V tomto článku uvedieme 20 dôkazov toho, že pyramídu postavila dávna civilizácia, ktorá bola oveľa vyspelejšia ako nás to učili v škole.

Nová chronologie

J. A. West: “Staří Egypťané udávají u svých panovníků jména a dobu vládnutí. Když toto všechno sečtete, dostanete se přibližně do roku 36.000 BCE. Zároveň toto datum odpovídá poznatkům starověké indické civilizace, která také udává datum 40.000 BCE. Obě civilizace zadokumentovaly přesvědčení, že tady je jejich počátek. Je pozoruhodné, že jde o půldruhý precesní cyklus. Tedy předešlý zlatý věk.”

Gíza a hroby dělníků

Graham Hancock: “Gíza je obrovské stavenisko staré niekoľko tisíc rokov, na ktorom sa začali veľké projekty, takže by sa mali v blízkosti nachádzať pozostatky dedín robotníkov. Určite tam boli pracovné sily a určite by sme mohli nájsť ich stopy, ale boli by to robotníci, ktorí postavili Veľkú pyramídu? To je ďalšia otázka. Nemyslím si, že by sme mali úplne oddeliť veľké pyramídy od starých Egypťanov.”

Editoriál: KÓDY GÍZA PLATEAU

Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou pyramídového komplexu v Gíze, okrem toho, že kóduje mnohé fyzikálne a matematické konštanty ako aj veľkosť Zeme, Mesiaca a je astronomicky orientovaná je aj fakt, že sa nachádza presne na priamke najdlhšej kontinuálnej masy zemského povrchu (t.j. masa zemského povrchu, ktorá nie je predelená morom či oceánom) a “napodiv” delí túto priamku v pomere zlatého rezu - Fí (1:1,1618)...

Stránky

Subscribe to Bádanie