Staroveký svet: KULTÚRA
Pridal KEMET.sk 11. december 2015 - 3:25
Starý Egypt je pre nás na rozdiel od Grécka a Ríma už mŕtvy a jeho kultúru a civilizáciu nepociťujeme ako súčasť živého dedičstva. Zahynul zhruba pred dvoma tisícmi rokov, keď sa pri stretnutí s vtedy pokročilejším grécko-rímskym zriadením zrútil pod kamennou ťarchou svojej trojtisícročnej histórie. Jeho trosky pokryl potom svet arabský. Do nášho povedomia sa vrátil pred necelými dvoma storočiami, po Napoleonovej egyptskej expedícii roku 1798, a najmä po Champollionovom rozlúštení egyptským hieroglyfov roku 1822. Od tých čias však záujem oň nezhasol.
O najstaršiu chronológiu egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred n. l. egyptský kňaz a historik Manethó. V svojom diele Aigyptiaka uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastii. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Okrem Manethónovho spisu sa moderná egyptská chronológia opiera o ďalšie písomné pramene egyptských dejín – hlavne Turínsky zoznam kráľov a Zoznam kráľov z Abydosu, ktoré udávajú mená a roky panovania historických aj mytologických vládcov starého Egypta – a v posledných dobách aj o ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn, alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr.
Egyptských kráľov pokladali za živých predstaviteľov Hora aj za synov boha slnka Reho, najdôležitejšieho zo všetkých božstiev. Po smrti panovník odchádzal do ríše mŕtvych, splynul s bohom Reom a jeho následník sa stal novým Hórom. Egyptských panovníkov teda pokladali za bohov alebo aspoň za sprostredkovateľov medzi svetom smrteľníkov a svetom bohov. Jednou z najvýznamnejších povinností kráľov bola povinnosť získavať ich priazeň rituálnymi obetami a takto zabezpečovať poriadok a rozkvet.
Prvým divom sveta sú pyramídy a ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke temer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún. Pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.
Egyptské náboženstvo bolo veľmi zložité a vyžadovalo si uctievanie mnohých bohov a bohýň, ktorých namaľované, vyryté alebo vymodelované podoby zdobia hrobky, chrámy a širokú škálu bežných predmetov. Náboženstvo predstavovalo predovšetkým tolerantný, všetko zahrňujúci systém viery, schopný obsiahnuť zdanlivo protichodné mýty a legendy. Každý príbeh o bohoch mal miestnu obmenu, pričom ani jednu z nich nepovažovali za menej platnú než tú druhú. Dokonca aj taký základný mýtus, akým je príbeh o stvorení sveta, sa objavil v troch nápadne odlišných – ale rovnako prijímaných – verziách.