Zakázaná archeológia 10. časť: POKLADY FARAÓNA TUTANCHAMONA
Pridal KEMET.sk 26. december 2016 - 23:18
Největší část proslulých drahocenných pohřebních darů nalezených v hrobě faraóna Tutanchamona je uchovávána v káhirském Egyptském muzeu. Méně se však již ví, že poklad nevyčíslitelné hodnoty obsahuje také některé neobvyklé předměty. Patří k nim například tři stříbrné a bronzové „trumpety". Přesněji řečeno, záhada se skrývala jen v jedné z nich. Když totiž byly roku 1954 trumpety čištěny a probíhala jejich konzervace, zkusili do ní pracovníci fouknout.
Nie je možné, aby som tu citoval nesmierne množstvo poznatkov uverejnených v súvislosti s geometricko-astronomickými interpretáciami celého pyramídového komplexu či jednotlivých stavieb a ich rozmerov. Tiež k mysticko-astrologickým vysvetleniam bolo povedaného a v publikáciách rôznej kvality napísaného už dosť, aby som sa pokúsil toto rozsiahle spektrum informácii zovšeobecniť (dúfajúc, že čitateľ má aspoň základné údaje preštudované) a najmä poukázať na niekoľko nových objavných poznatkov, ku ktorým som sa akosi intuitívne dopracoval pri štúdiu a analýze materiálov.
V knihe Hermetica sa zachoval dialóg medzi božstvom Hermom Trismegistom (Thotom) a jeho žiakom Asklépiom (Imhotepom). V dialógu sa celkom otvorene hovorí o astronomických účeloch stavieb na skalnej plošine: „Nevieš, Asklépios, že Egypt je obrazom nebies a odrazom celého usporiadania nebeských záležitostí?" Teória publikovaná pred niekoľkými rokmi poskytuje prinajmenšom indície o súvislosti Sfingy so súhvezdím Leva v tej podobe, ako toto súhvezdie vyzeralo okolo r. 10 500 pred n. l. V tom roku mala byť Sfinga v deň jarnej rovnodennosti nasmerovaná presne na súhvezdie Leva. Možnosť, že Sfinga vznikla niekedy okolo r. 10 500 pred n. l., nevylučujú ani geológovia.
„Falzifikát se od originálu liší tím, že vypadá opravdověji.“