OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Fotoreportáže z múzeí I.: BERLÍN. MÚZEJNÝ OSTROV. NOVÉ MÚZEUM


Budova Nového múzea sa nachádza na Múzejnom ostrove v Berlíne. Bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a postavili ju v rokoch 1843-1855. Budova Nového múzea bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a počas desiatok rokov z nej ostávali len ruiny. Obnova budovy sa začala v roku 1986. Od slávnostného otvorenia 16. októbra 2009 je zrekonštruované múzeum sídlom Egyptského múzea a zbierky papyrusov so znamenitou bustou Nefertiti a tiež Múzea praveku a ranej histórie.


Egyptské múzeum vzniklo z Egyptského oddelenia zbierky kráľa Fridricha Vilhelma III, ktorá bola založená v roku 1828. Prvým vedúcim tohto oddelenia, ktoré sa najskôr nachádzalo v zámku Monbijou, bol Giuseppe Passalaqua, obchodník z Triesta, ktorého kolekcia archeologických nálezov položila základy oddelenia. V období od roku 1842 do roku 1845 bola táto zbierka dopĺňaná exponátmi privezenými z expedícií pod vedením Karla Richarda Lepsia.

 

V roku 1850 získalo múzeum vlastnú budovu, ktorá bola postavená na Múzejnom ostrove a navrhnutá Friedrichom Augustom Stülerom. V roku 1920 James Simon podaroval múzeu bustu egyptskej kráľovnej Nefertiti, najslávnejší exponát zbierky. Simon financoval archeologické vykopávky, ktoré v egyptskej Amarne viedol Ludwig Borchardt. Práve on priniesol nálezy do Nemecka.

Druhá svetová vojna rozdelila fondy múzea. V roku 1943 bolo sídlo Nového múzea vážne poškodené. Mnoho exponátov zhorelo počas požiaru, zvyšok bol prevezený a uskladnený na rôznych miestach. Busta Nefertiti prežila vojnu v soľnej bani v Durínsku a neskôr bola presunutá do múzea vo Wiesbadene.

Značná časť kolekcie sa ocitla vo východnom Berlíne a v roku 1958 bola vystavená v múzeu v Bode. Ďalšia časť zbierky odovzdaná do západným Nemeckom do západného Berlína, bola od roku 1967 vystavovaná v Stülerovej budove oproti zámku Charlottenburg.

Po zjednotení Nemecka nastal čas zjednotiť aj dve časti egyptskej zbierky. V 90. rokoch bola v múzeu v Bode uzavretá expozícia Egyptského múzea vzhľadom k rekonštrukcii budovy. V auguste 2005 sa výstava vrátila zo Charlottenburgu do Starého múzea na Múzejnom ostrove, kde sa do roku 2009 vystavovali jej najvýznamnejšie exponáty menších rozmerov.

Vzhľadom na nedostatok výstavnej plochy, Nové múzeum jednoducho nemôže prijať také monumentálne sochy a archeologické objekty, ako brána chrámového komplexu Kalabša a nádvorie zádušného chrámu faraóna Sachuru. V súlade s územným plánom Múzejného ostrova sa v budúcnosti budú vystavovať v plánovanom štvrtom krídle Múzea Pergamon.

V máji 2013 skupina vedcov z projektu ISIDA navštívila Nové múzeum v Berlíne.

 

 

 


Všetky FOTOGRAFIE nájdete na tejto adrese.

-pokračovanie-
Všetky časti tohto SERIÁLU nájdete na tejto adrese.

Projekt ISIDA

Správu o návšteve múzea pripravil Guy Smith

Zdroj: http://isida-project.org/

Preklad: Monika

Exkluzívne


Pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie, pozn. red.

 

Súvisiace:

Z múzeí
http://www.kemet.sk/rubrika/z-muzei

Seriál: William Flinders Petrie – Zabudnutý otec vedeckej archeológie
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-william-flinders-petrie-zabudnuty-ote...

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ARCHEOLÓGIE: „Choďte za Dänikenom!“
http://www.kemet.sk/clanok/medzinarodny-den-archeologie-chodte-za-danikenom

 


Štítky: