Netušený objav
Dňa 2. februára 1925 skupina amerického archeológa Reisnera pracovala na kráľovskom cintoríne v oblasti planiny Gíza na východ od fenomenálnej Cheopsovej pyramídy (okolo 2589-2566 pred n. l.), zvyčajne označovanej ako „veľká pyramída". Nachádzajú sa tu aj pyramídy kráľovien, ktorých kultové kaplnky smerujúce na východnú stranu vyúsťujú do aleje. Toho dňa sa fotograf expedície rozhodol urobiť si niekoľko snímok a zaujal miesto na konci sedemuholníka aleje. Ako dobrý technik si starostlivo pripravil materiál a postavil trojnožku tak, aby bola čo najstabilnejšia. Išlo o tisíckrát opakovanú činnosť, o rutinnú prácu.
Tentokrát sa však prihodila malá nepríjemnosť: jedna noha statívu zapadla do hlbiny. Technik sa sklonil a zistil, že sa na jej dne nachádza vrstva sadry. Bolo to nepochybne ľudské dielo, ktoré malo vyvolať dojem, že ide o skalné podložie.
Privolaní archeológovia tu odkryli obdĺžnikovú priekopu vyplnenú neveľkými vápencovými blokmi. Keď ich povyberali, objavilo sa schodisko vedúce do tunela. Ten sa končil šachtou, ktorá bola tiež zavalená kamením. Vzrušenie vrcholilo: vari len nejde o neporušenú, nevedno komu patriacu hrobku?
Keď kopáči uvoľnili šachtu, dostali sa k výklenku, v ktorom boli uložené zásobnice, lebka a kopytá býka zavinuté do plátna. Obeta mala vlastníka hrobu zbaviť smädu a hladu a poskytnúť mu súčasne plodivú silu býka.
Dňa 8. marca 1925 kopáči narazili na zádušnú komoru, malú miestnosť vytesanú do skaly. Miestnosť bola... neporušená!
Poklad kráľovnej – “matky kráľa”
Dvadsaťpäť metrov pod povrchom zeme sa teda nachádzala tajná hrobka, do ktorej zatiaľ nevstúpil žiadny lupič. Podľa sarkofágu sa dalo predpokladať, že dnu bude múmia, ale nenašlo sa tam nič. Keď opadlo prvé sklamanie, zraky kopáčov zablúdili na nespočetné predmety v hrobke. Ich súpis zabral viac ako 1 500 strán poznámkového textu a 1 700 fotografií.
Objavili aj meno právoplatnej majiteľky týchto pokladov: Hetepheres, čo pravdepodobne znamenalo „faraónka je hojnosť vďaka sebe samej”.1
Významná osobnosť bola manželkou faraóna Snofreva a matkou budovateľa najväčšej pyramídy. Jej výbava na večnosť bola skutočne pozoruhodná: zlatý riad, drevený baldachýn a kreslá vykladané zlatom, posteľ s hlavnicou, náhrdelníky, truhlice, medené a kamenné vázy, náramky zo striebra inkrustovaného karneolom, lazurity a tyrkysy, skrinka z pozláteného dreva s priehradkami na úschovu týchto šperkov. Majstrovsky zhotovené podnosy, zlaté čaše a medené kanvice svedčia o genialite remeselníkov Starej ríše. Celkom výnimočným predmetom medzi nálezmi sú bezpochyby nosidlá. Našli ich rozobrané a zložili ich až v Káhirskom múzeu, kde sú dnes spolu s ďalšími predmetmi, ktorých dokonalosť vyráža dych. Samotné nosidlá sú dôkazom vyberaného vkusu na dvore Snofreva a Cheopsa. Vyznačoval sa zmyslom pre triezvosť a čistotu línií.
Dôležitým detailom však bolo, že tieto nádherné výtvory sa nezrodili pre dočasný ľudský život, ale pre večnosť, pre nadpozemský raj, do ktorého sa odobrala duša Hetepheres. Jej krása sa vdäka tejto výzdobe uchová naveky; jej nádoby jej zaručia účasť na slávnosti večnej hostiny.
Prekrásne nosidlá Cheopsovej matky symbolizujú jej funkciu. Kráľovná Egypta mala totiž naozaj trocha čudné tituly ako „nosidlá pre Hora" alebo „Sutechove nosidlá"; volali ju aj „najväčšia, ktorá je nosidlami". Objavovala sa teda ako pohyblivá opora bohov Hora a Sutecha, znepriatelených bratov, ktorí sa zjednotili a v osobe faraóna sa uzmierili. Podobne ako Eset bola trónom, ktorý zrodil egyptského kráľa, aj kráľovná bola nosidlami umožňujúcimi monarchovi presúvať sa, teda byť v ustavičnom pohybe.2
Titulatúra veľkej dámy nám napovedá ojej rituálnych úlohách: Matka kráľa Horného a Dolného Egypta, Horova družka, predstavená mäsiarov akáciového domu, ktorej sa ihneď splní, čo vysloví, dcéra boha z jeho tela, Hetepheres.
Akáciový dom sa viaže na mystérium zmŕtvychvstania, do ktorého sa zapájali všetky kráľovné. O jeho inštitúcii si ešte pohovoríme. No pristavme sa na chvíľu pri titule „matka kráľa", ktorý sa používal až do konca poslednej dynastie. Hovoríme o titule, pretože toto slovo zjavne neoznačuje telesnú matku faraóna.3 Duchovné príbuzenstvo je zrejmé, no konkrétnejšie rodinné putá je ťažko doložiť.
„Matka kráľa" mala povinnosť neustále prenášať energiu produkovanú božským svetom na bytosť vyvolenú za faraóna. Preto musela byť tak často prítomná po boku monarchu počas najdôležitejších rituálov a predstavovať kontinuitu dynastie. Kult neprestajne robil z „matky kráľa" duchovný zdroj energie monarchie. Obdivuhodne zhotovené lôžko znovuzrodenia Hetepheres neslúžilo len na večný odpočinok veľkej kráľovnej, ale aj ako naveky trvajúce spojenie s tvorivým princípom, vďaka ktorému mohla zrodiť kráľa.
Poznámky
1 O tomto objave a archeologickom výskume hrobky pozri G. A. Reisner, A History of the Giza Necropolis, vol. II, completed and revised by W. Stevenson Smith: The Tomb of Hetep-heres, the Mother of Cheops, Cambridge (Massachussets), 1955; M. Lehner, The Pyramíd Tomb of Hetep-Heres and the Satellite Pyramíd of Khufu, Mainz, 1985
2 Jedným zo slov označujúcich nosidlá – hetes – sa tiež označuje jedno zo žeziel, čo používala kráľovná a vďaka ktorým mohla vysvätiť stavbu a premeniť ju na „výrobné centrum” posvätnej energie
3 „Dcéra kráľa" je tiež titul. Pozri M. A. Nur El Din, in Orientalia Lovaniensia Periodica 11, 1980, strany 91-98. Pozri tiež A. S. Naguib Studien Kadosy 1992, strany 437-447
-pokračovanie-
Úvodný obrázok: Hrobka Hetepheres G7000X (Zdroj: Wikipédia)
Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”
VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
Hetepheres I.
http://www.kemet.sk/vladca-vladkyna/hetepheres-i
https://en.wikipedia.org/wiki/Hetepheres_I4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.)
http://www.kemet.sk/4-dynastia-2635-2510-prkrEgyptskí panovníci
http://www.kemet.sk/stitok/egyptski-panovniciVládcovia Egypta
http://www.kemet.sk/stitok/vladcovia-egypta