Gigantický sarkofág
V zime 1931-1932 egyptský egyptológ Selim Hassan skúmal rozľahlú časť lokality v Gíze, asi 400 metrov juhovýchodne od Chafreovej pyramídy. Na tejto planine zrovnanej ľudskou rukou sa nachádza množstvo pozoruhodných majstrovských diel: tri pyramídy, ale aj množstvo hrobiek s náležitou výzdobou. Na prebehnutie týmito vonkoncom necintorínskymi „uličkami medzi hrobkami" treba celé dni. Je to miesto večnosti vybudované zo solídneho kameňa, je to prístav pokoja a jasu.
Selim Hassan odkryl nezvyčajný pamätník: ohromný sarkofág, ktorého strany základne majú dĺžku 40 metrov. Prekvapujúce zistenie si musel znova overiť. Naozaj však šlo o obdĺžnikový sarkofág s vypuklým vekom, postavený na štvorcovom sokli, ktorého vnútornú výplň tvorila čiastočne skala.
Zmätený a očarený egyptológ v myšlienkach hľadal niečo porovnateľné s týmto pamätníkom. Našiel hrobku kráľa Šepseskafa (približne roky 2504-2500), následníka Menkaureho a posledného kráľa štvrtej dynastie. Jeho večný príbytok vo forme obrovského sarkofágu postavili na juhu Sakkáry, ďaleko od dnešných turistických trás. Žiaľ, nevieme nič o tomto faraónovi, ktorého vláda netrvala dlho.
Kto bola Chentkaves?
V juhovýchodnom rohu hrobky-sarkofágu v Gíze potom Selim Hassan rozlúštil na žulových nosníkoch vonkajšej kaplnky a „falošných dverách" spájajúcich viditeľné s neviditeľným, meno a tituly majiteľky. Bola to Chentkaves – „tá, čo vládne vlastným tvorivým silám, matka kráľa Horného a Dolného Egypta, dcéra boha, ktorej sa splnia všetky dobré veci, len čo ich vysloví. Zmocnili sa ho veľké pochybnosti: má vari nápis znamenať, že nemenovaná matka kráľa bola sama faraónom?1
Po objavení hrobky sme o tejto kráľovnej získali len nepatrné množstvo informácií, z ktorých však možno usudzovať, že zohrávala poprednú úlohu. Nepochybne bola dcérou Menkaureho, staviteľa najmenšej z troch pyramíd v Gíze, a dostala výchovu a vzdelanie v palácovej škole. Bola azda jej matkou krehká Chamerernebti, manželka Menkaureho, ktorej obdivuhodnú tvár poznáme zo sochy uloženej v Bostonskom múzeu? Toto veľkolepé dielo z údolného chrámu zádušného komplexu faraóna Menkaureho predstavuje manželku vzpriamene kráčajúcu vedľa neho a objímajúcu ho pravou rukou okolo pása, pričom ľavú má protektorsky položenú na jeho ľavom ramene.
Šepseskaf, posledný kráľ štvrtej dynastie a Chentkaves, pokladaná za „matku" dvoch prvých faraónov piatej dynastie, si dali postaviť rovnaký výnimočný typ hrobky. Šepseskaf sa vzdal symbolickej, zďaleka viditeľnej pyramídy, a Chentkaves urobila to isté. Prví monarchovia piatej dynastie však budú opäť budovať pyramídy, tentokrát v lokalite Abúsíru neďaleko Sakkáry.
Napokon ešte odvážny predpoklad: Ak zoberieme do úvahy, že mala vlastnú hrobku-sarkofág, zádušný chrám, postavenie zakladateľky dynastie a posmrtný kult, nemohla Chentkaves zaujímať najvyššiu funkciu aj na začiatku piatej dynastie, medzi Šepseskafovou smrťou a nástupom Veserkafa na trón (približne v rokoch 2500-2491)? „Tvorivé sily", nad ktorými mala táto žena moc, boli možno jej následníci, ktorých pripravovala na vládu a ktorým bola duchovnou či telesnou matkou, alebo obidvomi naraz.
Viac sa, žiaľ, nedozvieme; no iste sa zhodneme v tom, že priznáme Chentkaves aj titul veľkej dámy Starej ríše, a uznáme ju za jednu z jej najpozoruhodnejších postáv.
1 Pozri M. Verner, SAK 8, 1980, s. 243 a ďalšie
-pokračovanie-
Úvodný obrázok: Portrét kráľovnej Chentkaves na granitovom bloku z jej hrobky (Zdroj: Wikipédia)
Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”
VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.)
http://www.kemet.sk/4-dynastia-2635-2510-prkrEgyptskí panovníci
http://www.kemet.sk/stitok/egyptski-panovniciVládcovia Egypta
http://www.kemet.sk/stitok/vladcovia-egypta