“Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu.”
Pyramídy a koncept egyptskej hrobky
Podobne ako faraónske hrobky vysekané do Údolia kráľov, aj kráľovské mastaby postavené za prvých dynastií – niektoré už v roku 3000 p.n.l. – boli navrhnuté tak, aby slúžili ako „domovy“, ktoré súviseli s ľudským Ka. Ako názorný príklad možno uviesť mastabu hodnostára Mereruku zo šiestej dynastie, ktorá bola vybudovaná do rozmerov veľkého sídla s tridsiatimi dvoma miestnosťami, a zdobená bola sochami a umeleckými prvkami znázorňujúcimi napríklad divú zver žijúcu pozdĺž rieky Níl.
Črty egyptského domáceho života, ktoré sú tak úžasné prítomné vo vzhľade týchto hrobiek, by ste v pyramídach v Gíze hľadali márne. Na pyramídach v Gíze sa totiž žiadne umelecké prvky ani hieroglyfy akéhokoľvek druhu nenachádzajú, čo je pre egyptské hrobky veľmi netypické. Prečo sa teda pyramídy v Gíze vo všeobecnosti považujú za hrobky štvrtej dynastie faraónov? Dôvodom je spojenie komplexu Gíza s inou výstavbou nachádzajúcou sa šestnásť kilometrov južne v Sakkáre, kde Egypťania skutočne stavali hrobky do tvaru pyramíd.
Francúzsky egyptológ, Gaston Maspero (1846-1916), prišiel v roku 1881 v Sakkáre na to, že v podzemnej komore pyramídy Pepiho I., druhého panovníka šiestej dynastie, sú vyryté hieroglyfy. V priebehu ďalšieho pátrania sa prišlo na to, že celkovo až v piatich pyramídach v Sakkáre sú vyryté nápisy pochádzajúce z piatej, šiestej, siedmej a ôsmej dynastie Starej ríše. Profesor semitských jazykov a egyptológie na Torontskej univerzite, Dr. Samuel A.B. Mercer (1879-1969), vydal v roku 1952 kompletný preklad zbierky Texty pyramíd vo zväzku s rovnakým názvom. Podľa Mercera obsahovali Texty pyramíd prednesy týkajúce sa pohrebných rituálov, magické vzorce, náboženské chválospevy a tiež modlitby a prosby za zosnulého kráľa (Samuel A. B. Mercer, The Pyramid Texts, Longmans, Green and Co., 1952, s.2.).
Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu. Zo všetkých ostatných pyramíd v Sakkáre, z ktorých väčšina pochádza z piatej a šiestej dynastie, sú v súčasnosti zrúcaniny a pripomínajú hromady trosiek.
Po zhode egyptológov bola Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre vybudovaná počas vlády tretej dynastie a bola predchodcom pyramíd štvrtej dynastie na plošine Gíza. Po výstavbe pyramíd v Gíze sa z neznámeho dôvodu stali predmetom záujmu opäť pyramídy v Sakkáre.
Veľká pyramída ako stroj
Ľahko pozorovateľné a viditeľné rozdiely medzi pyramídami v Gíze a pyramídami v Sakkáre, o ktorých sa predpokladá, že boli postavené v rovnakom období, predstavujú problém. Stavebné metódy ako aj materiály pre pyramídy v Gíze boli zjavne odlišné od stavebných metód a materiálov pre pyramídy v Sakkáre, pretože v opačnom prípade by sme očakávali, že obe staveniská obstoja v skúške času podobným spôsobom. To sa však nestalo. Podstatné je prečo? Neodovzdali si inžinieri a stavební robotníci zo Starej ríše svoje metódy zo štvrtej dynastie do piatej? Zdá sa, že nie, čo je však dosť zvláštne vzhľadom na rovnováhu egyptskej civilizácie. Dôvodom môže byť tiež to, že pyramídy v Gíze nepostavili Egypťania zo štvrtej dynastie.
Žiadna iná pyramída v Egypte (vlastne na celom svete) sa nedá porovnať s pyramídami v Gíze a obzvlášť s Veľkou pyramídou. Navyše neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by podporil tvrdenie, že Veľká pyramída či ostatné pyramídy v Gíze boli hrobky. Neexistuje ani žiadny záznam od staviteľov pyramíd, ktorý by upresnil, na čo pyramídy slúžili či kedy boli postavené. A tým sa celé objasnenie stáva problémovým. Ak Veľká pyramída nebola hrobka, čo teda bola? Záhadný chrám pre slávnostné rituály či projekt verejných prác navrhnutý na zjednotenie krajiny? Alebo to bolo niečo celkom iné? Teórií je mnoho, avšak teória, ktorá podľa mňa ako jediná pokrýva všetky aspekty vnútorného usporiadania Veľkej pyramídy, je teória Christophera Dunna, ktorý tvrdí, že to bol stroj. Podľa Dunna bola Veľká pyramída stroj, ktorý vyrábal energiu premieňaním tektonického chvenia na elektrinu.
Jestvuje množstvo dôvodov, prečo prijať Dunnovu analýzu. Po prvé, uceleným spôsobom vysvetľuje vnútorné usporiadanie a všetky ďalšie dôkazy vnútri Veľkej pyramídy. Po druhé, demonštruje technické zručnosti, ktoré si dokončenie takejto precíznej stavby vyžadovalo. Po tretie, Dunn má odborné a profesionálne znalosti v exaktnej výrobe a vo výrobnom priemysle, čím sa stáva výhradne spôsobilým na vyjadrenie svojho profesionálneho názoru na techniku a náradie staviteľov pyramíd v Gíze.
Faktom je, že dnešné stavebné spoločnosti by dnes Veľkú pyramídu nepostavili bez toho, aby najprv nevynašli špecializované náradie a techniky, s ktorými by si dokázali poradiť s kamennými kvádrami, ktoré vážia od desať do päťdesiat ton. Rovnaké úsilie by bolo potrebné na vybudovanie vodnej priehrady či jadrovej elektrárne a vyžadovalo by si prostriedky vo výške desiatok miliárd dolárov. Aj keď je dnešná ekonomika od ekonomiky starovekého sveta odlišná, prostriedky, ktoré by boli potrebné dnes, sú v porovnaní s minulosťou totožné! Kameň sa musí vyťažiť a premiestniť a robotníkom sa musí zaplatiť. Skutočnosť, že do výstavby pyramíd v Gíze sa počas dlhého obdobia vložilo nesmierne obrovské množstvo prostriedkov, si podľa môjho názoru vyžaduje, aby pyramídové stavby prinášali prospech, a nie nejakej štvrtej dynastii pocit pýchy, že majú najväčší náhrobný kameň na svete.
-pokračovanie-
›› EDWARD MALKOWSKI, je autor kníh “Staroveký Egypt 39000 p.n.l.”, “Synovia Boha – Dcéry človeka”, “Pred faraónmi” a “Spirituálna technológia starovekého Egypta”. Je historickým výskumníkom v Lincolne v štáte Illinois.
Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/
Preklad: Kathlyn
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Egypt – Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologiaVýber NEW DAWN Magazine
http://www.kemet.sk/rubrika/vyber-new-dawn-magazine