Sfinga nie je mýtické zviera z egyptskej mytológie a žiadny "poločlovek/pololev", ale ležiaci strážiaci lev, ktorý bol uctievaný. V dobe životodarných záplav Nílu slnko a súhvezdie Leva vyšlo nad východným obzorom, a preto bola Sfinga nazývaná „Strážcom slnka“. Na severnej pologuli môže byť súhvezdie Leva videné na jar, v období, keď začína vo východnej Afrike obdobie dažďov. Táto tropická monzúnová klíma je v strednej a východnej Afrike s jej silnými dažďami najvýznamnejším dodávateľom vody do Nílu, a to malo za následok v Egypte záplavy.
Element Voda
Lev v Gíze na brehu Nílu víta príchod Hapiho, egyptského boha povodní. Príchod vody je fakt a preto si ho priblížime v akcii.
Obr. 4: Priekopa Sfingy naplnená vodou z Nílu
Prostredníctvom záplav Nílu do výšky Gízy, bola čistá voda prepustená do Chrámu Sfingy a tzv. Sfingskej priekopy, na ktorej je Sfinga ako strážca plošiny, umiestnená (Obr. 4). Nielen čistá, voda musela byť krištáľová. Čistá voda s čistými frekvenciami dosiahne bod varu oveľa skôr. Voda mala úplne prirodzenou cestou, bez zásahov zvonka, nájsť svoju cestu do chrámu Sfingy, kde sa prostredníctvom takzvanej organickej aktivity v samotnom chráme pred príchodom do priekopy Sfingy ďalej čistila dômyselným uzatváracím systémom. Neporušené molekuly vody so zodpovedajúcimi čistými energiami, ako základný materiál pre najprirodzenejší a najšpeciálnejší „Dom Energie“, aký bol kedy postavený.
Obr. 5: Herónova fontána
Cez studne na bokoch tela Sfingy bola voda prijímaná ešte do podzemných nádrží a tunelov, ktoré sú umiestnené pod Gízskou plošinou. Priamo pod Sfingou je vodná nádrž, ktorá tvorí dôležitú súčasť tzv Herónovho princípu. To znamená, že voda môže byť prirodzeným spôsobom uvedená do podtlaku, a tak môže byť poháňaná smerom k Veľkej pyramíde. Je to známe tiež ako Herónova fontána a používa sa pri pumpovaní vody prirodzeným spôsobom (Obr. 5).
Vzhľadom na to, že rôzne pyramídové komplexy pozdĺž Nílu boli prepojené podzemným systémom tunelov, bol to vcelku jednoduchý prenos vody do pyramíd nižšie, ako je Veľká pyramída v Gíze. Gízska planina, nikdy nezaplavená kvôli vysokej nadmorskej výške, je však známe, že voda z rieky Níl, počas povodní prišla až k predným tlapám Sfingy (Herodotos 435 p.n.l.) vďaka vhodnému umiestneniu chrámu Sfingy. Živá voda z Nílu sa rovná sile slnka, prejavujúcej sa skrze boha slnka RA, alebo RE, a určená Gízskemu komplexu. Čistá voda sa používa ako základný materiál pre Veľkú pyramídu. Prostredníctvom podzemnej komory sa voda dostala do Veľkej pyramídy a prostredníctvom tlaku bol prebytok vody vedený späť cez zostupný priechod k vonkajšej strane pyramídy. Špeciálny ventil v podobe sklopného kamenného hranolu (Obr. 6) úplným uzatvorením zaisťoval, že vďaka podtlaku hladina vody zostávala vo Veľkej pyramíde aj po uzavretí prívodu vody.
Obr. 6: Kamenný hranol ako vodné tesnenie
Silný podtlak nad vodnou hladinou zabezpečuje, že voda má teplotu varu aj bez ohrievania, a týmto spôsobom je úplne uzavretá pyramída ďalej napĺňaná výslednou vodnou parou. Rôzne zvislé šachty a pramene na podporu platformy tejto teórie spolu s upevňovacími bodmi sklopného hranolu kameňa v zostupnom prechode sú stále viditeľné. Vo Veľkej pyramíde je prípustná len čistá voda. Ku tvorbe vodnej pary dochádza prirodzeným spôsobom bez použitia tepla. V ďalšej fáze procesu vzniká zvukom väzba elementu Vody a elementu Vzduchu. Vplyv akustickej rezonancie a vibrácií v molekulách vody je veľmi špeciálny a táto vlastnosť hrá dôležitú úlohu v procese technológie Veľkej pyramídy.
- pokračovanie -
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Willem Witteveen
http://www.willemwitteveen.blogspot.nl/
https://www.facebook.com/willem.witteveen.75
Zdroj: http://eduardopiperet.wordpress.com/2013/11/21/willem-witteveen-the-grea...
Preklad: Ninive
Korektúry: Sokol
Willem Witteveen je holandský výskumník a autor. Lodivod vo výslužbe žijúci v prístave Rotterdam. Študoval navigačné vedy na Námornej akadémii v Amsterdame a je oprávnený pôsobiť ako veliteľ na akejkoľvek lodi kdekoľvek vo svete. Vďaka svojej profesii navštívil mnoho krajín a mal možnosť navštíviť niekoľko starovekých miest po celom svete. Bol po dlhý čas veľmi zaujatý starovekým Egyptom, a nedôveroval príbehom z príručiek a egyptológom. Nedávali mu žiaden zmysel. Vždy bol presvedčený že existuje spojenie medzi zemou a neďalekou slnečnou sústavou cez Veľkú pyramídu v Gíze, kódované pomocou štyroch živlov. Posledných pätnásť rokov strávil výskumom skutočnej funkcie Veľkej pyramídy v Gíze. Napísal knihu "Tajomstvo zlatej frekvencie v Gíze". Ako sám hovorí: Je čas zmeniť históriu.
Eduardo Pi Peret
Súvisiace:
Posvätná veda
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-vedaPosvätná geometria
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-geometriaGíza
http://www.kemet.sk/rubrika/giza
