Egyptolog prof. Miroslav Verner
Prof. PhDr. Miroslav Verner, DrSc. je jedním z nejvýznamnějších českých egyptologů. Pracuje v Českém egyptologickém ústavu Filozofické fakulty Univerzity Karlovy a v letech 1976-2010 vedl výzkum v Abúsíru nedaleko Káhiry. Podílel se na řadě významných objevů jakými byly pyramidový komplex faraona Raneferefa nebo hrobka kněze Luffa. Je členem mnoha mezinárodních vědeckých organizací a přednášel také na zahraničních univerzitách.


Nový výzkum odhalil první obrazné tetování na dvou egyptských mumiích z Britského muzea, včetně nejstaršího známého příkladu ženského tetování. Díky použití infračervené technologie byla identifikována tetování divokého býka a dalšího zvířete s rohy (nejspíše kamzík) na paži mužské mumie, zatímco na horní části paže a ramena ženské mumie byly rozeznány lineární a „S“ motivy. Jedná se o nejstarší tetování, které bylo nalezeno u ženského jedince.
Doteraz sa podarilo odhaliť osem skrytých hrobiek. Okrem iného medzi nimi bola jedna s múmiou významného veľkňaza egyptského boha Thovta, aj so štyrmi veľmi dobre zachovanými vázami, do ktorých sa ukladajú vnútornosti. O objave informovalo v nedeľu egyptské Ministerstvo pre starobylé pamiatky.
Egyptské pyramídy, stavby starovekej pohrebnej architektúry, sú už dlhé roky veľkou záhadou pre vedcov. Aj keď na mnohé otázniky sa už našli odpovede, stále vychádzajú na povrch nové objavy, ktoré vyvracajú niektoré predchádzajúce tvrdenia. Je to aj osobná skúsenosť egyptológa Martina Odlera, mladého muža z malej dedinky v Turci, ktorý v Prahe na Karlovej univerzite vyštudoval pravekú, stredovekú a klasickú archeológiu a pridal si k nej aj egyptológiu. A už deväť rokov je súčasťou vedeckého tímu Českého egyptologického ústavu, ktorý vďaka vynikajúcim výskumným výsledkom má otvorenú cestu nielen k egyptským pyramídam, ale aj do Sudánu. Čo nevidieť ho opäť čaká cesta do severnej Afriky, stihol však ešte prednášku v Bratislave a stretol sa aj s Ľubicou Hargašovou.
Archeológovia v Egypte v sobotu oznámili, že neďaleko Káhiry objavili 4400 rokov starú hrobku. Egyptské ministerstvo pre pamiatky informovalo, že hrobka pravdepodobne patrila vysokopostavenej predstaviteľke menom Hetpet, žijúcej počas 5. dynastie starovekého Egypta. V hrobke sú nástenné maľby znázorňujúce Hetpet, ako pozoruje poľovačku a rybárčenie.