Egyptská bohyňa Izis nájdená v Indii I.
Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.


Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.
Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.
Ďalšia prednáška Valery Uvarova