Imhotepova stratená hrobka?
Jeden z tých desivejších filmov, čo si pamätám z detstva, je ´Múmia´ (1999) od Stephena Sommersona. Hlavnou postavou v tomto filme bol Imhotep – veľkňaz faraóna Setiho. Samozrejme filmový Imhotep nie je totožný s tým, o ktorom tu píšem. V skutočnosti Imhotep, ktorý nás zaujíma, žil počas Starej ríše, čo je viac ako tisíc rokov skôr než vládol Seti I. Náš Imhotep bol benevolentný a pravdepodobne je v súčasnosti najznámejší ako architekt Stupňovitej pyramídy faraóna Džosera. Okrem toho bol Imhotep aj fyzikom, veľkňazom, konštruktérom, polyhistorom a veľmi dôležitým členom rady faraóna Džosera.


“Pár slov o mne. Nepatrím do žiadnej sekty, organizácie ani duchovnej skupiny či školy. Nemám žiadne zasvätenia v zmysle, ako sú dnes bežne prezentované a vedomosti som nezískal channelingom, ani dlhoročnými návštevami besied či prednášok. Nie som inkarnáciou žiadneho proroka, nebol som unesený mimozemšťanmi a nie som ani ten typ, čo presedí väčšinu dňa s nohou za hlavou. Mal som a mám skrátka v živote obrovské šťastie, to je celé. A niečo viem. Ak budem môcť – odpoviem...”
Archeológom pracujúcim na náleziskách v južnej oblasti Sohagu sa podaril nevídaný nález. Objavili ruiny neznámeho mesta, v ktorých sa nachádzali chatrče, železné a kamenné nástroje, keramika a dokonca aj menšie pohrebisko.
Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom
Jednou z najstarších bohýň egyptskej mytológie je Nut, bohyňa oblohy (nut znamená v staroegyptskom jazyku „obloha“). Egypťania verili, že obloha je v skutočnosti nahá žena pokrytá hviezdami, ohnutá ponad zem v polohe plank alebo možno v polohe psa. Niektoré z jej titulov znejú Pani všetkého, Tá, ktorá drží tisíc duší a Tá, ktorá ochraňuje. Podľa egyptského mýtu o stvorení, Atum (stvoriteľ) vytvoril sám seba z chaotických, prvotných vôd boha Nun.