MAAT: Staroegyptská bohyňa pravdy, spravodlivosti a morálky II.
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.


„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Egyptské náboženstvo bolo veľmi zložité a vyžadovalo si uctievanie mnohých bohov a bohýň, ktorých namaľované, vyryté alebo vymodelované podoby zdobia hrobky, chrámy a širokú škálu bežných predmetov. Náboženstvo predstavovalo predovšetkým tolerantný, všetko zahrňujúci systém viery, schopný obsiahnuť zdanlivo protichodné mýty a legendy. Každý príbeh o bohoch mal miestnu obmenu, pričom ani jednu z nich nepovažovali za menej platnú než tú druhú. Dokonca aj taký základný mýtus, akým je príbeh o stvorení sveta, sa objavil v troch nápadne odlišných – ale rovnako prijímaných – verziách.