Spoveď MAAT
Poézia, jej verše, ich presný rytmický vzorec, sa často používa na to, aby sa nám do podvedomia obsah básne lepšie vryl. Uvedieme si tu ukážku jednej egyptskej básne. Básne však prekladom do iného jazyka strácajú veľa svoje sily. V pôvodnej egyptskej verzii slová rytmicky kĺzali a ich prostredníctvom sa dosahovalo žiaduceho účinku. Prekladom sa ale stráca zvukomaľba, aj celková harmónia umeleckého diela, a teda taká báseň už nemá ten správny účinok. Niektoré básne sú do cudzieho jazyka nepreložiteľné, a preto ani egyptská báseň “Priznanie Maat“ nevyznieva tak dobre, ako v egyptčine.


Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.
"Počas niekoľkých tisícročí sa ľudia menili a s nimi aj návyky a postupy Seta. Pred jeho nástrahami sa nedá ukryť, nemožno ho zakázať, možno ho len usvedčiť, uvedomiť si podstatu jeho pôvodu a neviditeľného spojenia so svetom a s človekom, cez ktorého Set vplýva na vedomie más."