▲ PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
• Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
▲ RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
• 1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
▲ STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
• 3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
▲ PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
• 7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
▲ STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
• 12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
▲ DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
▲ NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
• 18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
▲ TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
• 21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
▲ NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
• 26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
▲ GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky
BOHOVIA
ENNEÁDA (DEVÄTORO):
NUN | ATUM | RA (RE) | ŠOV | TEFNUT | GEB | NUT | ESET (IZIS) | USIR (OSIRIS) | HOR | NEBTHET (NEFTYS) | SUTECH
AMON | AMON-RA | PTAH | SEKHMET | MUT | CHNUM | HATHOR | THOTH | SEŠAT | SOBEK | APOP
VLÁDCOVIA | VLÁDKYNE | KŇAZI
ZOZNAM EGYPTSKÝCH KRÁĽOV
IMHOTEP | SETI I. | HATŠEPSUT | RAMZES I. | RAMZES II. | RAMZES III. | TUTMOS II. | TUTMOS III. | TUTMOS IV.
AMENHOTEP I. | AMENHOTEP II. | AMENHOTEP III. | AMENHOTEP IV. – ACHNATON | NEFERTITY | CHENTKAUS | SANUSERT I. | SESOSTRIS I.
VIDEO (EN)
SFINGA | SLNEČNÁ LOĎ I | SLNEČNÁ LOĎ II | SAKKÁRA I | SAKKÁRA II | DAHŠUR I | DAHŠUR II | LUXOR I | LUXOR II | RAMESSEUM I | RAMESSEUM II | DÉR EL-BAHRÍ I | DÉR EL-BAHRÍ II a DÉR EL-MEDÍNA | OSIREON I | OSIREON II | OSIREON III | KARNAK I | KARNAK II | DENDERA I | DENDERA II | EDFU I | EDFU II | KOM OMBO I | KOM OMBO II | PHILAÉ I | PHILAÉ II | ASUÁN I | ASUÁN II | ABÚ SIMBEL I | ABÚ SIMBEL II | KRÁĽOVA KOMORA | KÁHIRSKÉ MÚZEUM | LUXORSKÉ MÚZEUM | GÍZA I (SK) | GÍZA II (SK) | GÍZA III (SK) | GÍZA IV (SK) | SERAPEUM (SK)
AUDIO (EN)
ÚDOLIE KRÁĽOV I | ÚDOLIE KRÁĽOV II | LUXORSKÉ MÚZEUM | KÁHIRSKÉ MÚZEUM
Do čarovnej krajiny na Níle pozýva táto kniha. K najstarším a zároveň najväčším monumentálnym stavbám na svete, ktoré sa tam týčia do neba medzi striebristožltou púšťou a olivovohnedou majestátnou riekou. K fantastickým a napriek tomu geometricky triezvym stavbám, ktoré Arabi volajú vo svojej kvetnatej reči „vrchy faraónov". K pyramídam.
Prvým divom sveta sú pyramídy a ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke temer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún. Pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.
Hĺbal som dlho a často o tajomstve účelu pyramíd, trávil som veľa hodín potkýnajúc sa cez skalnaté úlomky, ktoré ich obklopujú alebo som putoval v temných chodbách a komorách, ktoré sú umiestnené v ich vnútri. Často som sedával na bielych vápencových balvanoch na úpätí Veľkej pyramídy alebo na mäkkom piesku v prudkej horúčave popoludňajšieho slnka a uvažoval o tomto probléme. Znova a znova som sa šplhal na kusy stavby, pátral som starostlivo po nejakom kľúči, prezeral som pukliny a študoval celkové usporiadanie týchto troch stavieb.
Jednou z mnoha záhad egyptských pyramid je jejich situování do vzdálenosti asi 1500 metrů od zátopové hranice řeky Nilu. Vyplývají z toho otázky: proč stavitelé nedoporučili místo pro stavbu blíže k vodnímu toku, zjednodušil by se tím transport kamenných kvádrů, a proč odstup činí právě 1500 metrů? Odpověď na obě otázky věda nezná, ta se nachází v energii hmoty a zní:
Na vrchním bloku tzv. Menkaureovi pyramidy (třetí pyramida zprava) výzkumník Sherif el Morsi, který se zabýval zkoumáním Gízské plošiny více jak 12 let, objevil zkamenělinu mořské houby. Ta nad vší pochybnost potvrzuje správnost hypotézy, že Gíza Plateau byla v dávné minulosti pod vodou.
