OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

John Anthony West: Uvažujme o Kalijuge 4


Synonymický slovník programu Microsoft Word vymenúva dva významy slova „mýtus”: legenda a klamstvo. Čo je zaujímavé, výrazy pre „legendu” nezahŕňajú „klamstvo“, zatiaľ čo synonymá pre „klamstvo” nezahŕňajú „legendu.” Napriek tomu sa bežne používajú obidve definície, často bez rozmyslu, a v niektorých prípadoch súčasne.

 

O mýte a význame

Vyjadrenia učinené Georgeom W. Bushom napríklad dosahujú legendárny status okamžite, a vo väčšine prípadov sú tiež klamstvami. Ale pri pojednávaní o mýtoch Starovekých je múdre dávať pozor, predtým ako sa dá znamienko rovnosti medzi legendu a klamstvo, bez ohľadu na to, že obvykle nekorešponduje s naším moderným spôsobom komunikácie faktu. Starovekí očividne nezmýšľali o svojich legendách ako o klamstvách. Ten negatívny význam je súčasným rozsudkom vyhláseným viktoriánskymi pra-antropológmi devätnásteho storočia a ten bol zmenený na dogmu stúpencami Cirkvi pokroku v dvadsiatych rokoch. (Vyčerpávajúce dielo Jamesa Fraziera „Golden Bough“ („Zlatá ratolesť“) bolo pravdepodobne najvplyvnejšou jednodielnou prácou toho žánru.)

Hoci stále prevládajúce, obzvlášť v akadémii, boli tieto viktoriánske hodnotenia pod paľbou takmer od svojho začiatku. Teraz sa stáva zjavným, že tieto zvláštne, zdanlivo náhodné a iracionálne staroveké príbehy, v sebe obsahujú zabudnutú históriu a hlbokú psychológiu, ale tiež, udivujúco, astronómiu, kozmológiu, fyziku, genetiku a porozumenie diela Vesmíru tak pokročilého a súhrnného, že je to len najčerstvejší pokrok v našich vlastných vedách, ktoré nám umožňujú začať chápať, aké znalosti boli dostupné vo veľmi dávnej minulosti – v čase, kedy podľa našich „expertov,” neexistovala žiadna civilizácia, o ktorej je vôbec možné hovoriť.

Stručne povedané, je čas na celkové opätovné prehodnotenie vedomostí Starovekých. Nielen, že vedeli viac, než sme mysleli, že vedia; je tiež veľmi možné, že mali znalosti, ktoré my ešte nemáme, a ktoré by mohli pre nás byť nesmierne užitočné, dokonca kľúčové, keby sme ich získali.

Egyptský mýtus môže byť jedným miestom, na ktoré by sme sa mohli začať pozerať.

 

Predstavenie Sekhmet

V starovekej egyptskej mytológii je bohyňa Sekhmet znázornená ako žena s hlavou levice, je spájaná s odplatou, vedením vojny a tiež, čo je dosť zvláštne, s liečením; ale liečením ohňom alebo očistou. Ezotericky predstavuje ženský aspekt princípu ohňa (zasväcujúceho). Ptah (architekt neba a Zeme) vytvára Vesmír „slovami” zaslanými Džehutim (kozmickou múdrosťou), ale je to Sekhmet, manželka Ptaha, ktorá to dielo skutočne vykoná. Jej meno „Sekhem” znamená „silu”; koncovka ženskej prípony, „t” z toho činí „ženskú silu.”

V jednom veľmi dobre známom mýte je Re, Slnko (tvorivý princíp) starý a unavený; svárlivé, neposlušné ľudstvo mu už viac nevzdáva hold. Tak je Sekhmet vyslaná bohmi, aby ľudstvo potrestala a priviedla ho späť na cestu. Túto úlohu vykonáva so škodoradostným besnením vlastným jej levej povahe. Vo dne masakruje; v noci sa vracia na krvou pokryté polia – kým nedosiahne bod, kedy sa stane jasným, že pokiaľ to neskončí, čoskoro zničí celé ľudstvo, nerozlišujúc medzi tými, ktorí bohov stále poslúchajú a pohŕdavou, skeptickou väčšinou. (Tento postoj sa objaví periodicky počas následnej histórie, najpamätnejšie snáď pri obliehaní Bezier počas križiackych výprav na albigenských, kedy generál poverený obliehaním, a chystajúci sa zrútiť múry, sa pýta pápežského nuncia, Arnalda-Amalrica, opáta z Citeaux, ako má rozlíšiť medzi pravými veriacimi v meste, tak aby mohli byť ušetrení, a kacírmi, ktorí si „pravdaže“ zaslúžia umrieť. Opát sa svojou odpoveďou preslávil: „Zabi ich všetkých. Boh svojich spozná.”)

Každopádne, v egyptskom mýte bohovia dokázali, že sú milostivejší. Z dôvodov, ktoré je ťažké zistiť sa rozhodli, že ľudstvo bolo dostatočne potrestané a že je potrebné niečo urobiť, aby zastavili Sekhmet, predtým než vyhubí celú rasu. Zahrali na Sekhmet trik na podnet múdreho Dežhutiho. Zatiaľ čo Sekhmet spala, krv pokrývajúca polia sa zamenila na víno. A keď sa Sekhmet zobudila a navštívila polia, aby chlontala ako je jej zvykom, víno zaúčinkovalo. Sekhmet upadá do opitej omámenosti, ide spať a zobúdza sa premenená na dobročinnú Hathor, poskytovateľku kozmickej výživy spájanú so sexualitou, piesňou, tancom a cyklami času. Tu sa egyptský príbeh končí, ale predpokladá sa, že tvorci mýtov usúdili, že v tomto bode, so spacifikovanou Sekhmet, sa ľudstvo preskupí inak a bude pokračovať na svojej nie príliš veselej ceste.

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

John Anthony West

Článok vyšiel v New Dawn No. 97 (júl-august 2006)
http://www.newdawnmagazine.com/articles/consider-the-kali-yuga

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Sekhmet
http://www.kemet.sk/rubrika/sekhmet

Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia

 


Štítky: