Prvú časť tohto článku som uzavrel stručným zamyslením o Védskej/Hinduistickej náuke o Jugách, idei, že história nasleduje cyklus súvisiaci s Platónovou náukou alebo vekmi (Zlatým, Strieborným, Bronzovým a Železným, alebo „Temným” vekom). Väčšina hinduistických záznamov pripisuje každému z týchto vekov nepravdepodobne dlhé časové obdobia, ale jeden relatívne moderný mysliteľ Šrí Juktéšvar, guru vplyvného jogína dvadsiateho storočia, Paramahansa Jóganandu napísal, že pôvodne sa predpokladalo, že cyklus Júg súvisel s precesným cyklom (Juktéšvar prideľuje tomuto cyklu približne 24000 rokov, moderná astronómia ho umiestňuje blízko k 26000 rokom, ale v rámci tesných limitov. Platón udáva presné, numerologicky zaujímavé kánonické číslo 25920 rokov – 6x6x6x120). Okrem toho, v štandardných záznamoch Kali Jugu (alebo Temný Vek) nasleduje ihneď nový Zlatý Vek. Toto nedáva zmysel; po konci zimy nenasleduje bezprostredne leto.
Uvažujte o Kali Juge
Nuž v hinduistickej mytológii je Kali Ničiteľkou, ekvivalentom k egyptskej Sekhmet, a môže byť, že mýtus Sekhmet má opodstatnený astronomický/astrologický význam.
Starnúci alebo umierajúci boh je znakom mnohých starovekých mýtov a legiend a je to mýtický spôsob signalizovania konca astronomického cyklu nejakého druhu (porovnaj s: Hamletov Mlyn). Žiaľ, náš štandardný náhľad na históriu je nielen veľmi nesprávny, ale tiež veľmi krátky. Máme dobrú predstavu o Veku Rýb (posledných 2000 rokov), oveľa menej súhrnný obraz máme o Árijskom veku, ktorý ho predchádzal (cca 2000-0 p.n.l.), ale vo Veku Býka (4000-2000 p.n.l.), s výnimkou Egypta, vstupujeme do ríše mýtov a legiend s relatívne malým faktickým materiálom na báze zvukového výkladu. Čím ďalej späť ideme, tým hmlistejšie to je.
Anglický spisovateľ Samuel Butler raz poznamenal, že: „Analógia je možno zavádzajúca, ale je to najmenej zavádzajúca vec, ktorú máme.”
Takže analógia môže pomôcť, aby sme ocenili našu vlastnú pozíciu v rámci veľkého cyklu Júg.
Sme oboznámení s cyklom dňa a noci. No predstavte si vnímajúce stvorenie, ktoré žije len minútu. Ak tá minúta pripadne na polnoc, potom náš „Minútový Človek“ nemôže mať absolútne žiadnu predstavu o tom, aká by tá minúta života mohla byť na najvyššie poludnie, obzvlášť ak prší.
Teraz sa posuňme o krok v cyklickej hierarchii k ročným obdobiam, a predstavme si vnímajúce stvorenie, ktoré žije len jeden deň. Ak ten deň pripadne na február a stále prší („Minútový“ aj „Jednodňový Človek“ žijú vo Walese), potom nemôže mať žiadnu predstavu o tom, aký by bol deň uprostred júna – pokiaľ samozrejme nejak nezažili v priebehu roka legendy a mýty – a v takom prípade by boli tak nekonzistentné s ich vlastnou životnou skúsenosťou, že by ich dobre mohli vynechať ako lži, t.j. mýty.
Nuž pohnime sa k nám samotným, v rámci precesného cyklu. Umožniac ideálnu dĺžku života 100 rokov, ak tých 100 rokov súvisí s daždivou polnočnou minútou alebo rovnako s daždivým februárovým dňom vo Walese, potom nemôžeme mať žiadnu možnosť skúsenosti s chápaním toho, akých by mohlo byť slnečných 100 rokov v júni v „Kozmickej Kalifornii,“ za takých okolností by stačilo predĺžiť život oveľa menej – ako uisťujú mnohé mýty a legendy. Niet pochýb, že starovekí precesiu chápali, a rovnako nepochybne jej pripisovali najvyšší význam. A možno to je dôvod – pretože im umožňovala (aspoň v princípe) žiť v harmónii s diktátmi ich éry, respektíve tak hovoria legendy.
Takže ak existuje platnosť konceptu cyklu Júg, kde by sme v ňom stáli? Nie v júni v „Kozmickej Kalifornii“, to je isté! Pozrite si prednú stranu ktoréhokoľvek denníka na svete a vyzerá ako „stred januára“: vojna, terorizmus, vražda, znásilnenie, krádež, podvody, hlad a choroby – všade je chaos. Celú planétu ohrozuje škála potenciálne konečných environmentálnych, ekologických, zdravotníckych a vojenských pohrôm. Inštitucionalizované náboženstvá Východu a Západu (prinajlepšom zakrpatené, bledé odnože oveľa mocnejších a skorších koreňových náuk) sú degradované a degenerujú. Vzdelávanie je všade ovládané kňažstvom Cirkvi pokroku, násilne obracajúc na vieru vo svoju psychotickú a falošnú náuku bezvýznamnosti, nešťastia a zúfalstva.
Dobrým príkladom by mohlo byť, že je to v polovici Kali Jugy a Sekhmet bola opäť zavolaná a už vykonáva svoj krvavý obchod. Ale toto mohlo byť zle pochopené. Určite duje kozmická fujavica, o tom nemôže byť pochýb, predsa je však možno marec cyklu – a hoci to vôbec tak nevyzerá, jar je na ceste. Pod snehom klíčia semená jari. Podstatná menšina z nás, ktorí nie sme lapení v beznádejných podmienkach tretieho sveta vie, že prinajmenšom nie sme späť v post-rímskych obdobiach temna – ktoré, pokiaľ to sme schopní určiť, boli riadne temné všade na planéte.
Vystupuje opozícia voči Cirkvi pokroku: Pozitívne znamenie
Existuje jedno potenciálne hlavné pozitívne znamenie, ktoré je všeobecne nedocenené. Uplynulé tri storočia zažili fenomenálny rozkvet tvorivej energie, z ktorej väčšina bola nepopierateľne venovaná deštrukcii a ľahkomyslenosti (dokonca aj tá najodpornejšia reklama v TV je výsledkom výnimočného vynaloženia tvorivej a technickej odbornosti).
Zatiaľ čo imbecili trvajú na tom, že sa to nazýva pokrokom, vo svojej štandardnej manifestácii je to nie viac, než ligotavé barbarstvo.
Presne tak, štandard nie je nevyhnutne fait accompli – nemeniteľný stav. Výlev tvorivej energie je skutočnosťou. Sám o sebe je v podstate neutrálny. Ak je smerovaný vedome a konštruktívne, veci by sa mohli zmeniť kdekoľvek – a rýchlo. Keď sa zmení idea, zmení sa všetko. Samozrejme, dôjsť k zmene idei je vcelku inou záležitosťou. Napriek tomu by sa to mohlo stať. Dokonca skôr, než bude príliš neskoro. Len keby…
Keby. Sekhmet len vrčí a naťahuje svoje pazúry, a napriek všetkým protikladným príznakom, stále je tam nejaký manévrovací priestor.
Je to myšlienka.
JOHN ANTHONY WEST je spisovateľ a nezávislý egyptológ, ktorý študuje a píše o starovekom Egypte takmer tri desaťročia. Je popredným predstaviteľom „Symbolistickej” školy egyptológie, ktorá vidí (a demonštruje) starovekú posvätnú vedu, kde moderní akademici vidia hlavne povery. Westovo dielo, ktoré opätovne datuje Veľkú Sfingu v Gíze prostredníctvom geológie (dokazujúc, že je určite aspoň 10.000 rokov stará alebo staršia), bolo predmetom špeciálnej relácie NBC v roku 1993, Mystérium Sfingy, ktorú uvádzal Charlton Heston. West vyhral Emmy v roku 1993 za Najlepší výskum za svoje dielo na videu, a samotná šou bola jednou zo štyroch nominovaných na Najlepší dokumentárny program. Westove nebeletristické knihy zahŕňajú ›› Serpent in the Sky: The High Wisdom of Ancient Egypt (Had na oblohe: Vysoká múdrosť starovekého Egypta), ›› The Traveler’s Key to Ancient Egypt (Kľúč cestovateľa k starovekému Egyptu, ›› v českom vydaní doplnené o komentár Jaromíra Kozáka) a ›› The Case for Astrology (Prípad pre astrológiu). Napísal tiež knihu krátkych príbehov, román, hry a filmové scenáre. John organizuje študijné turné po posvätných miestach starovekého Egypta. Ďalšie informácie môžete nájsť na jeho webovej stránke www.jawest.net
- koniec -
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
John Anthony West
Článok vyšiel v New Dawn No. 97 (júl-august 2006)
http://www.newdawnmagazine.com/articles/consider-the-kali-yuga
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
Sekhmet
http://www.kemet.sk/rubrika/sekhmetEgypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia