„Mnohí autori sa zaoberali príbehom Faetona; najlepšou verziou je tvorba latinského básnika Ovídia. Slnečný voz, riadený Faetonom, sa ´už viac nepohyboval v tom istom kurze ako predtým.´"
FAETON – SYN SLNKA
Z Dôkazu 5)
Platónove spisy (Timaeus 22a-23b)
„Do tohto mesta [Sais, v Egypte] prišiel Solón, a prijali ho tam s veľkou úctou; opýtal sa kňazov, ktorí boli najznalejšími v takých záležitostiach, na starovek... Hneď na to jeden z kňazov, ktorý bol veľmi vysokého veku, povedal: Ó Solón, Solón, vy Heléni nie ste nikdy ničím, len deťmi, a medzi vami nie je žiadny starý človek. Solón sa ho opýtal, čo tým myslí. Mienim povedať, odpovedal, že mysľou ste všetci mladí; medzi vami sa neodovzdáva žiadny starý názor prostredníctvom starovekej tradície, ani žiadnej vedy, ktorá je pradávna vekom. A poviem ti, že prečo.
Boli, a budú znovu, mnohé deštrukcie ľudstva, vznikajúce z mnohých príčin; TIE NAJVÄČŠIE ZAPRÍČINILO PÔSOBENIE OHŇA A VODY...
Existuje príbeh, ktorý ak ste dokonca vy zachovali, že kedysi FAETON, syn Helia, [alebo SYN SLNKA - GJ] spriahol tátoše vo voze svojho otca [ovplyvnil planéty obiehajúce okolo slnka - GJ], pretože ich nedokázal viesť cestou svojho otca, spálil všetko, čo bolo na Zemi...
Teraz toto bola forma mýtu, ale skutočne naznačuje odchýlku telies [planét], pohybujúcich sa na nebesiach okolo Zeme, a veľké požiare vecí na zemi, KTORÉ SA PO DLHÝCH INTERVALOCH OPAKOVALI; v takých časoch tí, ktorí žili na horách a na suchých a vysokých miestach, boli náchylnejší zničeniu ako tí, ktorí prebývali pri riekach alebo na pobreží mora.
„A pred touto pohromou sme chránení prostredníctvom oslobodenia Nílu, ktorý je naším spoľahlivým záchrancom. Keď, na druhej strane, bohovia očistili zem potopou vody, preživší vo vašej krajine sú pastieri, ktorí prebývajú v horách, ale tých, ktorí, ako vy, žijú v mestách, rieky odnesú do mora... Skutočnosťou je, že kde tomu nezabráni extrémnosť zimného mrazu alebo letného slnka, ľudstvo existuje, niekedy vo väčších, niekedy v menších počtoch.
A čokoľvek sa stalo buď vo vašej krajine alebo v našej... ak existovali nejaké skutky, ktoré boli vznešené alebo veľké alebo akýmkoľvek iným spôsobom významné, všetky boli zapísané prostredníctvom nás starobylých, a zachovali sa v našich chrámoch...
Zatiaľ čo sa vám a iným národom začala poskytovať učenosť a iné prostriedky civilizovaného života, PO ZVYČAJNOM INTERVALE, PRICHÁDZA PRÚD Z NEBA, AKO MOR, LEJÚC SA DOLU, a ponechá len tých z vás, ktorí trpia nedostatkom učenosti a vzdelania; a tak MUSÍTE ZAČÍNAŤ ÚPLNE OD ZAČIATKU AKO DETI, [táto pasáž egyptského kňaza Solónovi je úžasným vyhlásením, pretože tvrdí, že „zvyčajný interval” času im bol známy! - GJ] a nevediac nič o tom, čo sa stalo v pradávnych dobách… pamätáte si len jednu potopu, ALE PREDTÝM ICH BOLO MNOHO.”
Z Dôkazu 6)
Immanuel Velikovský (Svety v kolízii ©1950)
„Gréci, ako aj Kárijci a iné národy na pobrežiach Egejského mora rozprávali o dobe, kedy SLNKO BOLO VYCHÝLENÉ ZO SVOJHO KURZU a zmizlo na celý deň, a Zem bola spálená a potopená.
Grécka legenda hovorí, že mladý FAETON, ktorý si dokazoval príbuzenstvo slnka, sa v ten osudný deň pokúsil riadiť slnečný voz. Faeton nedokázal ustúpiť „oproti víriacim pólom,” a ich rýchla os” ho zmietla preč. Faeton znamená v gréčtine „TEN OHNIVÝ.”
„Mnohí autori sa zaoberali príbehom Faetona; najlepšou verziou je tvorba latinského básnika Ovídia. Slnečný voz, riadený Faetonom, sa „už viac nepohyboval v tom istom kurze ako predtým.”
Kone „sa uvoľnili zo svojho kurzu” a „bezcieľne uháňali, vrážajúc do hviezd umiestnených hlboko v oblohe a uchvacujúc voz po neplánovaných cestách.” Konštelácie studených medveďov [Ursa Major a Ursa Minor] sa pokúšali ponoriť do zakázaného mora, [Javili sa zostupujúce spolu pod horizont oceána. Toto je skvelý popis toho, ako by sa tie dve konštelácie javili z povrchu Zeme počas posunu pólov - GJ] a SLNEČNÝ VOZ [Faeton] sa túlal neznámymi oblasťami vzduchu... ...”
„Zem vzbĺkne, najprv tie najvyššie časti, a rozdelí sa na hlboké trhliny, a celá jej vlhkosť vyschne. Lúky sú spálené na biely popol; stromy sú pohltené, zelené listy a všetko, a zrelé zrno poskytuje palivo pre svoje vlastné zničenie... Veľké mestá zahynú so svojimi [Megalitickými] múrmi, a rozsiahly požiar zredukuje celé národy na popol.
Lesy planú s horami... Etna planie bez hraníc ... a Parnas… Skýtiu nezachráni ani jej chladné podnebie; Kaukaz horí… a nebo prerážajúce Alpy a Apeniny s vrcholmi v oblakoch.” Vyprahnuté oblaky chrlili dym. FAETON VIDÍ PLÁPOLAJÚCU ZEM. „Už nedokáže dlhšie znášať popol a víriace iskry, a úplne ho zahalí hustý, horúci dym. V tejto smolnej temnote nedokáže povedať, kde alebo kam ide...”
„Narušenie pohybu slnka nasledovalo obdobie dlhé ako deň, kedy sa slnko vôbec neobjavilo. Ovídius pokračuje: „Ak máme uveriť správe, jeden celý deň prešiel bez slnka. Ale horiaci svet vydával [svoje vlastné] svetlo...” Zemeguľa zmenila naklonenie svojej osi; zemepisné šírky sa tiež zmenili.
Ovídius končí ten popis svetovej katastrofy obsiahnutej v príbehu Faetona: „Spôsobiac, že všetky veci sa triasli jej mohutným chvením, ona (Zem) klesla naspäť trochu nižšie ako jej obvyklé miesto... .”
S odkazom na Platónov ‘Kritias,’ Velikovský pokračuje:
„Tieto slová [Egyptského] kňaza [povedané Solónovi] boli len úvodom k odhaleniu jeho vedomostí o krajinách, ktoré boli vymazané, keď Grécko... a celý svet navštívil nebeský hnev. Rozpovedal príbeh mocného kráľovstva na veľkom ostrove uprostred Atlantického oceána, ktorý SA PONORIL A POTOPIL NAVŽDY DO JEHO VÔD...”
Strana 143-146
Z Dôkazu 7)
Zoltán Simon (Atlantída: Sedem pečatí ©1984)
„V gréckej mytológii, počas Vzbury Titanov, „Morom a pevninou sa rozliehal hrozný hluk a otrasená nebeská klenba nahlas nariekala.” Zeus takisto nedokázal udržať na uzde svoje bojachtivé nadšenie a pripojil sa k šarvátke. Z výšky nebies chrlil hromy a blesky. Vrhal blesk za bleskom a vzduch bol pretkaný zvukmi a besnením.
Úrodná zem sa otriasala a horela; rozsiahle lesy boli v plameňoch a všetky veci sa tavili a vreli; River Ocean, nesmierne more a celá Zem... Zem sa triasla vo svojich pravých základoch, obloha sa zrútila zo svojich výšok. Napriek svojej hrdosti a odvahe boli Titani nakoniec porazení a zviazaní reťazami, VRHNUTÍ DO PRIEPASTNÝCH HĹBOK ZEME. Potom Zeus vo „VOJNE OBROV” potlačil ďalšiu vzburu...”
Strana 56
Ako sa uvádza skôr, bola táto „Vojna Obrov” bojom medzi Aténami a Atlantídou, o ktorej hovoril Platón? Pozrite dolu:
Z Dôkazu 8)
Platónove spisy (Kritias 108e-109a)
„... Dovoľte mi začať predovšetkým pozorovaním toho, že deväť tisíc bol súčet rokov, ktoré uplynuli od vojny, o ktorej sa hovorilo, že sa uskutočnila medzi tými, ktorí prebývali mimo Herkulových stĺpov a všetkými, ktorí prebývali v ich vnútri...
Mesto Atény bolo údajne vodcom bojovníkov na jednej strane a vybojovalo vojnu; bojovníkov na druhej strane viedli KRÁLI ATLANTÍDY, ktorá, ako som povedal, raz existovala, rozsahom väčšia ako Lýbia a Ázia [Malá], a potom, keď sa potopila kvôli zemetraseniu, stala sa nepriechodnou bariérou blata pre tých moreplavcov odtiaľ, ktorí sa pokúšali preplaviť oceán, ktorý leží ponad.
Postup histórie odhalí rôzne národy barbarov a rodiny Helénov [Obrov], ktoré vtedy existovali, ako sa následne objavujú na scéne...”
Takže ak vezmete Platónove slová za bernú mincu, v tom istom čase, ako sa vrátil Faeton, zúrila „Svetová vojna“. Inými slovami, tento scenár mal dva údery jednou ranou. Bude mať ľudstvo ten istý osud v budúcnosti - Tretiu svetovú vojnu, ktorá bude prebiehať súčasne s návratom Nibiru - dva údery jednou ranou? Tu môžem jedine špekulovať...
-pokračovanie-
Greg Jenner
Zdroj: http://www.darkstar1.co.uk/
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
Nibiru
http://kemet.sk/rubrika/rubriky/nibiruAtlantída
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/atlantidaTajná Náuka
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/h-p-blavatska-tajna-nauka
