OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

ŠACHTA, PODZEMNÁ CHODBA a NÁSYP 3: Hassanove zápisky - Vydarený objav


V rámci pátrania po kópii knihy „Vykopávky v Gíze" (Excavations At Giza) som sa vo februári v roku 1998 počas návratu do Spojeného kráľovstva zastavil v knižnici Egyptskej výskumnej spoločnosti. Nanešťastie, 6. až 10. zväzok v nej nemali. Ani neviem prečo, listoval som v 5. zväzku, no a tam som pod nadpisom „Shafts Of The Saitic Period“ (Šachty z neskorého obdobia, 26. dynastie) narazil na odkaz na podzemnú chodbu a šachtu. Písalo sa v ňom:


„Počas tohto obdobia bolo zvykom, že si zámožní občania dali vysekať široké a hlboké šachty, ktoré sa končili v priestrannej sieni, z ktorej vychádzali ďalšie menšie komory, pričom v každej z nich sa nachádzal sarkofág.“ Niekedy bola daná šachta vysekaná nezvyčajne hlboko a v týchto prípadoch bola po celej dĺžke svojho klesania rozdelená na niekoľko úrovní. Najpozoruhodnejším príkladom tohto typu šachty je tá, ktorá sa nachádza vo vzostupnej ceste patriacej k druhej pyramíde, a ktorú som objavil počas šiestej sezóny archeologických prác v Gíze. [zdôr. autorom] Najprv bol na povrchu vzostupnej cesty postavený podstavec v tvare mastaby. Na jeho stavbu sa použili kamene pochádzajúce z rozvalín krytej chodby patriacej k vzostupnej ceste. V strede tejto nadstavby vyhĺbili šachtu, ktorá prechádzala cez strop a dlážku podzemnej chodby vedúcej pod vzostupnou cestou až do hĺbky 9 metrov.

 

Na dne tejto šachty sa nachádza obdĺžniková komora, a v dlážke na jej východnej strane je ďalšia šachta. Tá sa zvažuje až do hĺbky cca 14 metrov a končí sa v priestrannej sieni, po obvode ktorej sa nachádza sedem pohrebných komôr, pričom v každej z nich je sarkofág. Dva z týchto sarkofágov, ktoré sú vyrobené z jedného kusu čadiča, sú také obrovské, že sme si najprv mysleli, že sú v nich uložené telá posvätných býkov. Na východnej strane tejto siene je ešte aj ďalšia šachta, približne desaťmetrová, no nanešťastie je zaplavená. Voda v nej je však priezračná, a tak sme mohli vidieť, že sa končí v kolonádovej sieni a taktiež má bočné komory so sarkofágmi. Márne sme sa snažili vodu odtiaľ odčerpať. Keďže ani napriek nepretržitému, štyri roky trvajúcemu, odčerpávaniu sa nám nepodarilo znížiť úroveň vody, vyzerá to tak, že cez skalu prerazil prameň.

(úryvok z knihy „Vykopávky v Gíze, 5. zv., roky 1933-1934" (Excavations At Giza Vol. 5 1933-1934) od Selima Hassana, vydanej v spolupráci s Mohamedom Darwišom, Cairo Government Press, Bulaq 1944, strana 193)

Uvedený popis sa nepochybne podobá tomu v dodatku ku knihe H. Spencera Lewisa, no zároveň tu badať jasné rozdiely v interpretácii objavu. Hassan hovorí o šachtovej hrobke z 26. dynastie, zatiaľ čo Spencer Lewis sa domnieva, že by mohla byť prepojená so starovekou školou mystérií a mohla by naznačovať existenciu ďalších, zatiaľ neobjavených, priechodov v blízkom okolí.

Bol som presvedčený o tom, že ak by sa mi podarilo nájsť kópiu 6. zväzku, dozaista by som v nej našiel dokumentáciu dr. Hassana a takisto aj náčrt komplexu. Som nesmierne zaviazaný doktorovi Davidovi Jeffreysovi z University College v Londýne za to, že ma odkázal na Griffithov inštitút v Oxforde, a doktorovi Johnovi Spencerovi za to, že mi v jedno sobotné ráno dovolil navštíviť ich knižnicu. V pláne miesta vykopávok v 6. zväzku je jasne zaznačené umiestnenie podzemnej chodby pod vzostupnou cestou a potvrdzuje sa domnienka, že bola odkrytá počas šiestej sezóny. Nanešťastie sa mi ale nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o podzemnej chodbe alebo šachte a jej komorách. V rozsiahlych opisoch sa autor zaoberá iba odkrytím hrobiek z obdobia Starej ríše na juhu vzostupnej cesty. Kde som však mal hľadať ďalej?

 

- pokračovanie -

Seriál prináša dokumentáciu jedného senzačného objavu v Gíze...

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: Miška

exkluzívne


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 


 

Súvisiace:

Serapeum
http://www.kemet.sk/serapeum

Skúmanie tunelov pod plošinou v Gíze!
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-skumanie-tunelov-pod-plosinou-v-gize

Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia

 


Sekcie: 
Autori: