OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Tajomstvá Denderského zverokruhu I.


Odhaliť zakódované tajomstvo zverokruhu (zvieratníka), ktorý sa nachádza v chráme bohyne Hátor v Dendere vyžaduje vykonať správnu astronomickú a historickú interpretáciu záznamov, ktoré sa na zverokruhu nachádzajú. Môže to byť astronomický objav zásadného významu. Orginál Denderského zverokruhu je v súčasnosti v múzeu Louvre, Paríž, v Egypte ostala len kópia. Zverokruh v sebe skrýva záznamy najdôležitejších astronomických a súčasne aj historických udalostí pre celé ľudstvo a vôbec život na Zemi za posledných niekoľko Zemských precesných cyklov, teda minimálne za posledných 25.800 rokov.

Osoby, zvieratá a znaky nachádzajúce sa vnútri a po vonkajšom obvode zvieratníka reprezentujú buď nebeské telesá ako planéty, Slnko, Zem, pásy asteroidov, súhvezdia, desiatu planétu (nazývaná aj Nibiru, Marduk, Faeton, Planéta X...), alebo sú to značky, ktoré ukazujú smer pohybu planét a planéty X, prípadne majú svoj špecifický účel. Obzvlášť to platí pre polohy X, keď táto križuje (prelieta ponad) dráhy planét slnečnej sústavy. Podrobnejšie vysvetlenie prečo je tomu práve tak, bude popísané postupne.

Pohyby planét a aj planéty X boli zaznamenávané do Denderského zverokruhu takou formou, že bola vždy v určitý deň v roku (napríklad v deň jarnej rovnodennosti...) zaznačená do zverokruhu poloha telesa tak, ako bola viditeľná na oblohe. Ak napríklad teleso bolo v určený deň vidieť 20 stupňov nad súhvezdím Kozorožca, tak bolo aj do zverokruhu zaznačené ako znak, ktorý leží 20 stupňov nad Kozorožcom v smere do stredu zverokruhu.

Keď sa jedná o dráhy planét za normálnych okolností, tak tieto sa premietajú do zverokruhu ako geometrické vzory majúce kruhovú symetriu, pričom krivky týchto dráh nikdy nepretínajú stredovú časť veľkého zverokruhu, čiže miesta kde je vnútro cirkumpolárnych súhvezdí. To je približne kruh s posunom 23 stupňov od stredu veľkého zverokruhu ku znameniu Strelca. Na zvieratníku ale máme znázornené dráhy, ktoré nemôžu byť dráhami planét za normálnych podmienok v slnečnej sústave.

Cirkumpolárne súhvezdia južnej oblohy sú kompletne viditeľné len z južnej zemskej pologuli (z Južnej Ameriky, z južnej Afriky). Podrobná analýza znakov a súhvezdí potvrdila , že v stredovej časti Denderského zverokruhu sú zobrazené súhvezdia, ktoré obklopujú južný pól oblohy, že sú to cirkumpolárne súhvezdia južnej oblohy. Egypt a teda aj Dendera sú ale situované na severnej pologuli a tak nie je možné, aby severné cirkumpolárne súhvezdia boli zamenené bezdôvodne južnými. Takéto čosi bolo možné, len ak Zem bola pretočená a tak vlastne severný pól sa stal južným a naopak.

Pri pohľade do stredu Denderského zverokruhu (Obr. 1 Denderasouth) súhvezdia Tukan, Páv a Južný Trojuholník vytvárajú postavu hrocha. Oktant je dáždnikom (zvinutým zverokruhom), ktorý je držaný rukou hrocha. Noha koňa je formovaná Mečiarom a Chameleónom. Veľká hrča v prostrednej časti konskej nohy je Veľký Magellanov Mrak. Vodný Had a Hodiny sú na Denderskom zverokruhu predstavované ako líška takmer sa dotýkajúca sokola a ďalšia líška opierajúca sa chrbtom o paviána. Pozície a smery zmienených hviezdnych formácii a ich symbolických obrazov sú v zhode so skutočnou mapou južnej hviezdnej oblohy (použitý bol zrkadlový obraz). Uvedené skutočnosti sú presvedčivými faktami toho, že Zem bola (viac krát) pretočená počas zaznamenanej Egyptskej histórie.

 

 

Obr. 1 Denderasouth: obrázok znázorňuje priemet stredovej časti Denderského zverokruhu do mapy (v zrkadlovom obraze) južnej hviezdnej oblohy (do mapy oblasti okolo južného nebeského pólu)
Každé znamenie, znak vnútri zverokruhu má viac významov. Dôležité je koho, alebo čo predstavuje, ale aj smery ktorými kráča, na čo ukazuje, kam má otočenú hlavu a podobne.

 

Začnime postupovať po priemete ekliptiky a dráh planét do zvieratníka.

Prvé znamenie (znak), ktorý sa vynára z vonkajšieho kruhu (orbitu) a symbolizuje začiatok postupu do vnútra slnečnej sústavy je lev. Ten stojí na znaku - symbole vody. Táto voda môže znamenať vodu komét a asteroidov z Kuiperovho pásu asteroidov, ktorý sa nachádza miliardy kilometrov za obežnou dráhou Pluta. Kuiperov pás bol objavený len pred niekoľkými desaťročiami.

Od leva sa dostávame až k strelcovi (žena s napnutou tetivou luku), pred vstup do vnútra slnečnej sústavy - medzi planéty. Šíp ukazuje a mieri na prvý výber pre dráhu planéty X. Táto voľba závisí od vzájomnej polohy planéty X a Neptúna s Uránom pri prechode X cez, alebo popri orbitálnych dráhach týchto planét. Ak Neptún a Urán sú pri takomto prechode X ďaleko od pozície planéty X, tak táto planéta pokračuje bez zmeny smeru dráhy k Saturnu a k Jupiteru (kruh so znakom oka - škvrna na Jupiteri). Vedľa Jupitera je ďalší znak vody, pásu, čo znamená pás asteroidov medzi Jupiterom a Marsom. Znak Marsu je kruh hneď vedľa. Pás asteroidov a malých planétok bol objavený tiež relatívne nie veľmi dávno. Pri Jupiteri má X viac možností pre zmenu tvaru dráhy. Ak pri prechode X popri orbite Jupitera je tento vo vzdialenejšej pozícii, tak X pokračuje do pásu asteroidov odkiaľ má ešte dve možnosti na zmenu smeru orbitálnej dráhy.

Jedna z týchto možností je cesta muža držiaceho dlhú barlu.

Postava vstupuje do planetárnej oblasti v znamení Vodnára. Táto osoba (X) ide smerom k Slnku (od dráhy Saturna, ktorému sa prideľuje aj súhvezdie Vodnára, popri orbite Jupitera - priradené súhvezdie Strelca) a obieha Jupiter po oblúkovej dráhe. Ďalší smer pohybu závisí od toho, aké sú vzájomné pozície planét a planéty X pri jej prechode cez dráhy planét slnečnej sústavy. Najväčší význam na tvar dráhy X má Jupiter, lebo je najťažšou planétou. Ak X akoby predbiehala na svojej dráhe ku Slnku Jupiter, tak tento X pribrzďoval a stočil jej dráhu do ostrejšieho oblúka. X potom prešla zo znamenia Škorpióna, ktoré je súčasne aj znamením pre planétu Mars k Venuši, ktorej patrí znamenie Váh. Od Venuši prejde X popri Merkúrovi, ktorého symbolizuje Panna ponad znamenie Slnka - Leva a aj ponad znamenie Raka, ktorý je súčasne znamením Mesiaca. Dráha cez znamenie Raka, ktoré súčasne symbolizuje aj Mesiac predstavuje aj najbližšie priblíženie k Zemi.

Postava muža s barlou tu výrazne mení smer dráhy aj natočenie. Znamenie Raka je v zverokruhu oproti normálnej polohe (ako by malo byť), posunuté do stredu zverokruhu o viac ako 30 stupňov. Tu došlo vlastne k najväčšiemu pretočeniu, alebo len nakloneniu zemskej osi vplyvom gravitačných síl od planéty X. K prvému nakloneniu zemskej osi došlo už pri prechode postavy zo znamenia Škorpióna do znamenia Váh, lebo aj Váhy sú posunuté o viac ako 30 stupňov oproti polohe na obvode zverokruhu smerom do jeho stredu. Tvar dráhy X pri pohybe v blízkosti Slnka (pri pohľade akoby z boku, v smere hlavnej poloosi eliptickej dráhy X ale aj v smere kolmom na tento smer) je vlnovka a celkove sa podobá na symbol Jing Jang z Čínskej mytológie. Pozri obrázky. Ak pri prechode X popri orbitálnej dráhe Jupitera tento akoby predbiehal planétu X, tak X je urýchlená v smere jeho dráhy a obchádza Slnko po dlhšom oblúku.

Tu boli opísané extrémne prípady pre orbitálnu dráhu planéty X, keď táto (X) sa priblížila príliš blízko k niektorej z ťažších planét na ich orbitálnych dráhach okolo Slnka. Počas väčšiny príletov do centra slnečnej sústavy sa ale ťažšie planéty nenachádzajú v takých častiach svojich obežných dráh, kde sa X nemôže k planétam priblížiť na minimálnu vzdialenosť.

Obežná dráha X je teda pre väčšinu príletov X do centra slnečnej sústavy len nepatrne deformovaná vplyvmi planét (pri pohľade kolmo na smer hlavnej poloosi dráhy X vyzerá táto dráha ako temer nedeformovaná elipsa).

 

 

Obr. 2 Cesta muža s barlou predstavuje jeden z prechodov planéty X cez vnútornú časť slnečnej sústavy po premietnutí do Denderského zverokruhu.

 

 

Obr. 3 Rôzne druhy zakrivenia a tvaru dráhy planéty X (pri priblížení do vnútra slnečnej sústavy) spôsobené gravitačnými pôsobeniami planét a to najmä Jupitera na X.

 

 

V ďalšej časti sú rozobrané ďalšie možnosti pre pohyb X v slnečnej sústave ako ich znázorňuje zverokruh a budú vysvetlené mýty o Horovi, Sutechovi, Usirem a podobne z astronomického pohľadu. Závery ohľadne možných dráh planéty X podľa zverokruhu som vykonal po náležitých astronomických a fyzikálno-matematických výpočtoch a úvahách, po štúdiu orbitálnych dráh dvoj hviezd a troj hviezdnych systémov. Dráha X je znázornená aj na priloženom obrázku 4.

 

 

Obr. 5 Fotografia Denderského zverokruhu, ktorého originál sa v súčasnosti nachádza v múzeu Louvre, Paríž. V Dendere je umiestnená len kópia spomenutého zverokruhu.

 

Orbity binárnych hviezd (dvoj hviezd)

Každá z dvoch hviezd (dvoj hviezdy) sa pohybuje okolo toho istého bodu, ktorý, sa nazýva ťažisko hmotností systému. Keplerove zákony pojednávajú o tom, ako každá hviezda sa pohybuje okolo ťažiska.

Na obrázkoch dve hviezdy sa pohybujú na svojich eliptických dráhach. Dĺžky poloosí týchto dráh nepriamo úmerne závisia od hmotností hviezd v systéme (na obrázkoch nie je dodržaný skutočný pomer hmotností a teda aj poloosí dráh Slnka a Nibiru, lebo by obrázky neboli názorné, pretože pomer je 1/40).

Apastron je bod, kde hviezdy sú naj ďalej od seba a pohybujú sa zároveň aj najpomalšie na svojich orbitách.

Periastron je bod, kde hviezdy sú najbližšie k sebe a pohybujú sa zároveň s najvyššími rýchlosťami.

 

- pokračovanie -

 

RNDr. Pavel Smutný, 12. 11. 2002

 

http://web.archive.org/web/20030609033148/mujweb.cz/veda/senmut/

 

Uverejnené so súhlasom autora

 

var wm_a, wm_o;
wm_a = 0; // konverzna akcia; 0 = nie; 1 = ano
wm_o = 0; // suma za objednavku

Sekcie: