Pyramidy byly pod vodou?!
Na vrchním bloku tzv. Menkaureovi pyramidy (třetí pyramida zprava) výzkumník Sherif el Morsi, který se zabýval zkoumáním Gízské plošiny více jak 12 let, objevil zkamenělinu mořské houby. Ta nad vší pochybnost potvrzuje správnost hypotézy, že Gíza Plateau byla v dávné minulosti pod vodou.


Noc tvorí pre Sfingu dokonalý rámec. Za ňou a po oboch stranách sa rozkladá takzvané „Mesto mŕtvych", oblasť, ktorá sa doslova hemží hrobkami. Všade okolo skalnatej vyvýšeniny, ktorá vyčnieva z piesku na juh, západ aj sever spoza Sfingy, boli hĺbené hrobka vedľa hrobky, aby prijali sarkofágy s kráľovskými telami, múmie šľachticov a kňazských hodnostárov.
Na závěr posledního vyprávění jsem slíbil, že se podíváme do podzemí. Svůj slib hodlám splnit i přes nebezpečí, že to, co teď napíši, bude označeno jako nesmysl. Nevadí. Copak mohou nesmysly hlásat jen ti opuncovaní? Pojďme ale do Egypta. Běžel čas a nezasvěcenému pozorovateli se mohlo zdát, že nad průzkumy stěžejních pyramid a jejich okolí se ″zavřela voda″. Z toho měli určitě velikou radost oficiální egyptologové. Cože to tvrdili? Velká pyramida je hrobka faraona, i když v doposud známých prostorách nebyla nalezena jediná mumie. Ačkoliv...
Veľká Sfinga je najväčší a najslávnejší monolit na svete. A tiež najstarší. Ale presný vek, ani stavitelia, nie sú známi. Vedci sa zhodujú, že bola postavená starovekými Egypťanmi Starej ríše za vlády faraóna Chafreho v 26. storočí p.n.l. Avšak viac dôkazov poukazuje na to, že Sfinga je oveľa staršia, a tak ju zrejme postavil niekto iný, nie Egypťania.
Jedním z neobvyklých rysů Velké pyramidy je konkávnost jejích stěn, která z této mimořádné stavby dělá spíše osmistěn, než čtyřhranný jehlan.