JEDI RADÍ (obsah)
Pridal KEMET.sk 10. január 2017 - 2:12
“Pár slov o mne. Nepatrím do žiadnej sekty, organizácie ani duchovnej skupiny či školy. Nemám žiadne zasvätenia v zmysle, ako sú dnes bežne prezentované a vedomosti som nezískal channelingom, ani dlhoročnými návštevami besied či prednášok. Nie som inkarnáciou žiadneho proroka, nebol som unesený mimozemšťanmi a nie som ani ten typ, čo presedí väčšinu dňa s nohou za hlavou. Mal som a mám skrátka v živote obrovské šťastie, to je celé. A niečo viem. Ak budem môcť – odpoviem...”
Autor množstva publikácií o ufológii, egyptológii a ezoterike. Iniciátor a účastník početných expedícií do Indie, Egypta, Mexika, Kambodže, Indonézie, Číny a iných krajín, zameraných na hľadanie dôkazového materiálu o dávnovekých znalostiach. Pravidelný účastník medzinárodných konferencií, prednášok a seminárov v Amerike, Austrálii, Bosne, Brazílii, Británii, Chorvátsku, Japonsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku a Švédsku.
Jednou z božských vlastností, ktorou Neferu disponovali, bola dlhovekosť, ktorá v porovnaní s pozemskými životmi vyzerala ako večnosť. Dosiahli ju spomalením procesu starnutia. Smrti sa nevyhli, ale jej príchod mohol byť oddialený až natoľko, že organizmus bol schopný starnúť viacero stáročí, niekedy až tisícročí. Pre dosiahnutie takého stavu bolo nutné zakonzervovať tok vnútorných biologických hodín, niečo čo Neferu dosiahli použitím energetických zdrojov a pyramíd. Prirodzene je to niečo, čo zaujíma čitateľa a takto jednoducho znejúce riešenie na jednu z najpálčivejších otázok vyžaduje ďalšie vysvetlenie.
Predtým, než sa začneme venovať tejto dôležitej téme, urobíme krátku odbočku a vrátime sa do súčasnosti. Všetky existujúce ezoterické doktríny súčasnosti nanešťastie disponujú kolosálnou chybou, ktorá viedla k predčasným úmrtiam mnohých ľudí, fantasticky oddaných rozvoju svojej mysle a zlepšovaniu svojich energetických vlastností napojením sa na „energiu kozmu“ a uvedením sa do špeciálneho stavu vedomia. Tento negatívny výsledok, ktorý vedie do priepasti, bol len dôsledkom straty znalosti o charakteristických genetických črtách ľudského organizmu. Poďme preskúmať podstatu tohto problému v skratke.
Nie je to tak dávno, čo osamelým hlasom vizionárov nevenoval pozornosť takmer nik. Potrebe etiky pri vedeckom bádaní rozumieme a určite tiež nie je jedno, ako sa poznatky využijú. Kto to ale kedy počul, aby veda ladila s duchovnými aspektmi? Že čo je za tým? Pozrime sa na to „per partes“...