▲ PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
• Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
▲ RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
• 1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
▲ STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
• 3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
▲ PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
• 7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
▲ STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
• 12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
▲ DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
▲ NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
• 18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
▲ TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
• 21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
▲ NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
• 26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
▲ GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky
BOHOVIA
ENNEÁDA (DEVÄTORO):
NUN | ATUM | RA (RE) | ŠOV | TEFNUT | GEB | NUT | ESET (IZIS) | USIR (OSIRIS) | HOR | NEBTHET (NEFTYS) | SUTECH
AMON | AMON-RA | PTAH | SEKHMET | MUT | CHNUM | HATHOR | THOTH | SEŠAT | SOBEK | APOP
VLÁDCOVIA | VLÁDKYNE | KŇAZI
ZOZNAM EGYPTSKÝCH KRÁĽOV
IMHOTEP | SETI I. | HATŠEPSUT | RAMZES I. | RAMZES II. | RAMZES III. | TUTMOS II. | TUTMOS III. | TUTMOS IV.
AMENHOTEP I. | AMENHOTEP II. | AMENHOTEP III. | AMENHOTEP IV. – ACHNATON | NEFERTITY | CHENTKAUS | SANUSERT I. | SESOSTRIS I.
VIDEO (EN)
SFINGA | SLNEČNÁ LOĎ I | SLNEČNÁ LOĎ II | SAKKÁRA I | SAKKÁRA II | DAHŠUR I | DAHŠUR II | LUXOR I | LUXOR II | RAMESSEUM I | RAMESSEUM II | DÉR EL-BAHRÍ I | DÉR EL-BAHRÍ II a DÉR EL-MEDÍNA | OSIREON I | OSIREON II | OSIREON III | KARNAK I | KARNAK II | DENDERA I | DENDERA II | EDFU I | EDFU II | KOM OMBO I | KOM OMBO II | PHILAÉ I | PHILAÉ II | ASUÁN I | ASUÁN II | ABÚ SIMBEL I | ABÚ SIMBEL II | KRÁĽOVA KOMORA | KÁHIRSKÉ MÚZEUM | LUXORSKÉ MÚZEUM | GÍZA I (SK) | GÍZA II (SK) | GÍZA III (SK) | GÍZA IV (SK) | SERAPEUM (SK)
AUDIO (EN)
ÚDOLIE KRÁĽOV I | ÚDOLIE KRÁĽOV II | LUXORSKÉ MÚZEUM | KÁHIRSKÉ MÚZEUM
Španělsko-italský archeologický tým v Egyptě našel starověkou reprodukci legendární Osirisovy hrobky, který byl bohem zemřelých v egyptské mytologii, v pohřebišti Sheikh Abd el-Qurna, na Západním břehu v Thébách. Převládá názor, že toto symbolické pohřební místo bylo používáno při rituálech ke spojení boha posmrtného života s ohromnou sílou reinkarnace a faraony.
Džed je vo svojej podstate jednou z najväčších záhad v histórii starovekého Egypta. Bol vybudovaný v srdci takzvanej Cheopsovej pyramídy, hneď vedľa Kráľovskej komnaty, perfektne integrovaný do symetrie tejto pamiatky. V skutočnosti ani dnes vedci nevedia presne určiť jeho účel. Máme k dispozícii množstvo teórií, ktoré vyzerajú celkom spoľahlivo. Avšak, ako to často býva, oficiálna teória je najmenej presvedčivá.
V staroegyptských textoch možno nájsť veľa prekvapujúcich náznakov, že oblasť pri pyramídach v Gíze starí Egypťania nepokladali iba za „bránu do podsvetia", ale za miesto posledného odpočinku Usireho.26 Jedným z najstarších dokumentov, ktorý uvádza priamu zmienku o umiestnení hrobu Usireho v okolí Gízy, je text takzvaného Šabakovho kameňa datovaný do čias okolo roku 750 pred n. l, ktorý sa zachoval na čiernom žulovom kameni uloženom dnes v Britskom múzeu.
Sokar bol pôvodne bohom memfiskej nekropoly a jeho meno našlo svoju odozvu v mieste nazývanom dnes Sakkára. Jeho svätyňa bola v Rostau, ktoré sa - ako si ukážeme - nachádza južne od Gízy, kde sa odohrávali aj niektoré časti jeho slávností. Primárnym objektom Sokarovho kultu bol pahorok a jeho posvätný čln nazývaný bárka Henu, ktorý viezol mŕtveho kráľa na nebesá. V Starej ríši Sokara pokladali za patróna remeselníkov a špeciálne obrábačov kovov, a v knihe Duat býval Sokar vo zvláštnej krajine mŕtvych, kam nemal prístup ani Re.
Keď grécky spisovateľ a historik Herodotos navštívil v 5. storočí pred n.l. Egypt, istý egyptský kňaz ho zaviedol na nekropolu v Gíze.5
