OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

TAJNÁ KOMORA – Hľadanie Siene záznamov VII.


V staroegyptských textoch možno nájsť veľa prekvapujúcich náznakov, že oblasť pri pyramídach v Gíze starí Egypťania nepokladali iba za „bránu do podsvetia", ale za miesto posledného odpočinku Usireho.26 Jedným z najstarších dokumentov, ktorý uvádza priamu zmienku o umiestnení hrobu Usireho v okolí Gízy, je text takzvaného Šabakovho kameňa datovaný do čias okolo roku 750 pred n. l, ktorý sa zachoval na čiernom žulovom kameni uloženom dnes v Britskom múzeu.

 

MIESTO POSLEDNÉHO ODPOČINKU USIREHO

Podobne ako Rosettská doska, aj Šabakov kameň bol získaný za dosť pochybných okolností. Zdá sa, že dosť dlho bol v rukách arabských roľníkov, ktorí ho keďže nevedeli, o čo ide využívali ako mlynský kameň na mletie obilia. Či už z toho alebo iného dôvodu je centrálna časť textu celkom zmazaná. Kameň sa nejako dostal do rúk Earla Spencera, ktorý ho roku 1805 „daroval“ Britskému múzeu.27 Dnes je vystavený v hlavnej egyptskej sieni na prízemí a na východnú stenu expozície je pripevnený kovovými skobami. Podľa môjho názoru Šabakov kameň významom značne presahuje svoj rosettský náprotivok, a to nielen vysokým vekom, ale najmä dôležitosťou obsahu. Kameň je vystavený ako exponát číslo 498 a je smutné, že mnohí návštevníci prejdú okolo neho bez povšimnutia. Veď uprostred textu tohto ošúchaného čierneho kameňa je možno ukrytý kľúč k reálnemu miestu posledného odpočinku Usireho.

Šabakov kameň má rozmery približne 90 krát 130 centimetrov a sú na ňom dve hlavné horizontálne línie textov napísaných v jeho hornej časti, ktoré prebiehajú po celej šírke kameňa, vyrytý text okrem toho vytvára 62 stĺpcov vedúcich zhora nadol po celej jeho dĺžke. To znamená, že ho treba čítať zľava doprava. Je zaujímavé, že dávny pisár, ktorý vyrýval tieto hieroglyfy okolo roku 700 pred n. l, uvádza, prečo to robil. Takže či už to robil dobrovoľne alebo nie, vrhol aspoň slabý lúč svetla umožňujúci odhadnúť vysoký vek a dôležitosť textového materiálu:

Toto písmo bolo nanovo prekopírované jeho výsosťou (kráľom Šabakom) v dome jeho otca Ptaha južne od jeho steny (Memfisu), lebo jeho výsosť zistila, že ide o prácu predkov, ktorých už zožrali červy,28 aby sa mu dalo rozumieť od začiatku až do konca. Jeho výsosť to prekopírovala nanovo, takže písmo je teraz lepšie, ako bolo predtým...29

Hoci nie je známe, za aký čas po svojich záhadných „predkoch" Šabako vládol, podľa Miriam Lichtheimovej, americkej filologičky z UCLA, ktorá skúmala nápisy na Šabakovom kameni, ich pôvodná verzia môže pochádzať až z Veku pyramíd.30 Šabakov kameň mal podobný nevďačný osud ako Westcarov papyrus aj jeho literárny obsah pokladali egyptológovia iba za vymyslenú rýmovačku. Tak napríklad podľa nemeckého filológa Kurta Setheho nie je text na kameni nič viac ako „divadelná hra" a teda jej príbeh nemá absolútne nijakú historickú hodnotu.31 Tento typ uponáhľaných a povrchných vyhlásení je, nanešťastie, v egyptológii veľmi bežný a hoci sa v niektorých prípadoch ukáže ako oprávnený, často celkom vylučuje akékoľvek ďalšie interpretácie. Texty na Šabakovom kameni, známe aj pod označením Memfiská teológia, sme spolu s Grahamom Hancockom detailne rozobrali v našich predchádzajúcich knihách, takže tu netreba zachádzať do podrobností.32 Špecifickú pasáž, ktorá nás pri preberanej téme zaujíma, možno nájsť v 15. až 23. horizontálnom riadku a znie:

Je to krajina s hrobom Usireho v Sokarovom dome. Eset a Nebthet [prišli] bez meškania, lebo Usire sa ponoril do svojej vody [Nílu]. Eset a Nebthet Usireho hľadali, uzreli ho a postarali sa oňho. Hor hovorí Eset a Nebthet: Ponáhľajte sa a uchopte ho... Eset a Nebthet hovoria Usiremu: Prichádzame, vezmeme ťa [na miesto]. Včas sa o neho postarali a zaniesli ho [do jeho krajiny]. Usire vstúpil do skrytého portálu... Usire sa teda dostal do zeme... na sever od krajiny, do ktorej prišiel...33

Ak sú správne (a ja verím, že sú) závery Miriam Lichtheimovej, že text na Šabakovom kameni môže pochádzať z Veku pyramíd, tak potom máme k dispozícii krištáľovočistú zmienku, podľa ktorej v čase vzniku gízskej nekropoly panovalo presvedčenie, že „Usireho telo" bolo pochované na záhadnom mieste nazývanom Sokarov dom. V podobnom tóne vystupuje v štúdii o staroegyptských textoch34 aj egyptológ Selim Hassan tvrdiac, že sa v nich často vyskytuje zmienka o mieste nazývanom Rostau ako o „kráľovstve Usireho v hrobke". Nemecký filológ Adolf Erman zasa ukázal, že [Usireho] podsvetia... [a] je možné, že časť tejto svätyne pretrvala v takzvanom Chráme Sfingy...36

Existuje nejaký vzťah medzi týmto „Sokarovým príbytkom" a „svätyňou v Rostau"?37 Mohlo by to byť to isté miesto? Miesto, kde by sa ako o tom hovoria staré texty mohlo nachádzať „Usireho telo"?

 


Stéla zo Sfingy. Všimnite si „svätyňu pod akerskými sfingami"

 

-koniec-

 

Poznámky

26. Celá diskusia sa uvádza v Hancock Bauval: Keeper..., s. 189.
27. Kameň odviezli z Egypta počas britskej invázie do Egypta v roku 1801 zameranej proti francúzskej okupácii.
28. Originály boli buď vyryté do drevených tabuliek, alebo boli napísané na papyruse.
29. Preklad Miriam Lichtheimovej, Ancient Egyptian Literature, zv. 1, s. 52.
30. Tamže, s. 51.
31. Tamže.
32. Hancock - Bauval: Keeper..., s. 143-144.
33. Miriam Lichtheimová, op. cit., s. 52.
34. Selim Hassan, op. cit.
35. Selim Hassan, op. cit., s. 184.
36. Adolf Erman: A Handbook of Egyptian Religion, 1907, s. 15.
37. Bližší pohľad na túto oblasť poskytuje Príloha 4 napísaná Šimonom Coxom.

 



Je to príbeh trvajúci celé stáročia. Mystérium, ktoré dráždilo predstavivosť hľadačov z generácie na generáciu, rozdelilo archeologickú obec a vyvolalo debaty na celom svete. Prečo sa tieto „komory“ doteraz neotvorili? Čo v nich môže byť? Nejde o nejaké „sprisahanie“, ktoré nezahŕňa iba egyptológiu, ale aj iné, podozrivejšie inštitúcie? Alebo je to ešte „niečo iné“? Kniha Roberta Bauvala, spoluautora Mystéria Orióna, Strážcu stvorenia a Mystéria Marsu hľadá a nachádza zasvätené odpovede práve na tieto znepokojujúce otázky.

 

Zdroj: Robert Bauval, „Tajná komora“, Remedium 2002

Exkluzívne


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

SIEŇ ZÁZNAMOV
http://www.kemet.sk/search/node/sien%20zaznamov

Posvätná veda
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-veda

 


Autori: 
Štítky: