NOVÁ TEORIE O CHUFUOVĚ PRAMIDĚ: Jak věda mění náš pohled na minulost II.
Pridal KEMET.sk 22. február 2018 - 21:20
„Co Cadman objevil, bylo to, že podzemní komnata přijímala hodně zpětných impulzů. Také zaznamenal, že bez podzemní komnaty by zpětný impuls byl velký a výstupní proud byl více nepředvídatelný, potvrzující mu, že výstup v podzemní komnatě Chufuovy pyramidy putoval skrze takzvanou slepou šachtu. Tím také povrdil své podezření, že starověký mýtus, že existuje tunel propojující jámu podzemní komnaty s řekou Nil, je pravdivý.“
Mýtus o Osirisovi a jeho výklad
Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”