OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

EGYPT: Čo značí jeho meno?


Keď Shakespeare písal Romea a Júliu, zamýšľal sa nad násilným sporom medzi vznešenými rodmi Kapuletovcov a Montekovcov a nad ich posadnutosťou svojimi menami. To anglického barda priviedlo k básnickej otázke: „Čo značí meno?” A sám na ňu odpovedal: „To, čo ružou zveme, pod iným menom tiež by voňalo.“1 Starovekému Egypťanovi by však bol tento koncept úplne cudzí. Každá vec sa musela volať svojím správnym menom a žiadnym iným, pretože iba správne meno a jeho správne vyslovenie mohlo vyvolať dušu predmetu alebo osoby takto nazvaných.


Mená sa stali talizmanmi, magickými prostriedkami so vštepenou neviditeľnou, nemateriálnou a nemerateľnou energiou, ktorá mohla pri správnom použití prinútiť myseľ rozpútať tie najmocnejšie emócie a najhlbšie myšlienky.2 Egypťan by preto bez zaváhania odpovedal na Shakespearovu otázku slovami: „stratiť svoje meno by pre mňa znamenalo stratiť svoju dušu.“

 

Egypťania, na rozdiel od modernej spoločnosti, uznávali pravý význam mena (po egyptsky ren). Dať novorodencovi meno bolo preto pre každého egyptského rodiča posvätným aktom. Vyslovenie alebo napísanie jeho renu dodávalo osobe „existenciu“ v tomto živote, ale aj na večnosť – stačilo, aby bolo meno zachované na večnom kameni, odkiaľ si ho mohli prečítať tak oddaní potomkovia, ako aj náhodní okoloidúci. Vyrezať alebo vymazať meno znamenalo zahubiť osobu v jej posmrtnom živote. Zabudnúť jej meno znamenalo spraviť ju „neexistujúcou“... pre egyptskú myseľ bol ren rovnako dôležitý ako duša, lebo jeho zachovávaním pokračovalo bytie, alebo dokonca civilizácia nesúca toto meno, naveky.3

Dnešný svet pod názvom Egypt rozumie dlhý a úzky úrodný pás na území od hranice so Sudánom na juhu k pobrežiu Stredozemného mora na severe. Tento názov je pre dotyčnú krajinu všeobecne akceptovaný ako správny a pravdivý. Ľudia, ktorí ho dnes obývajú, sa nazývajú nielen Egypťania, ale aj Arabi. Preto nás môže prekvapiť, že tieto mená pôvodne k tejto krajine nepatrili a nepochádzajú z nej. S menom Egypt prišli grécki dobyvatelia vo štvrtom storočí pred n.l. a je to zmenená forma mena Koptos, ktoré samo osebe bolo formou slova Gebtu - názvu starovekej oblasti na juhu krajiny, ktorá zrejme existovala už 3000 rokov pred n.l.4 Názov, ktorý najčastejšie používali samotní Egypťania, bol Kemet. Podľa egyptológov toto meno znamená čiernu krajinu a pochádza z aluviálnej černozeme, ktorá zostávala po každoročných záplavách rieky Níl.5 Iní však tomuto vysvetleniu odporujú a tvrdia, že meno Kemet pochádza od samotných obyvateľov, alebo presnejšie, farby ich pleti. Je veľmi pravdepodobné, že pôvodní obyvatelia Egypta boli Afričania tmavej alebo čiernej pleti, a tento fakt dokonca potvrdzujú aj dnešní obyvatelia Núbie, ktorí žijú v južnej časti krajiny. Možnosť, že Kemet by mohol znamenať „čiernu krajinu“, alebo krajinu černochov, podporujú aj nedávne objavy skalného umenia nájdeného v jaskyniach odľahlých horských regiónov Gilf Kebir a Jebel Uwainat v egyptskej Sahare, ktoré vytvorila prehistorická populácia tmavej pleti.6

Tri fonetické hieroglyfické znaky pre napísanie mena Kemet (K, M, T) boli

 

Za nimi nasledoval ideogram alebo vymedzujúci znak na označenie mesta,

 

alebo, ako v tomto prípade

 

samotnej krajiny.

Egyptológovia by nám povedali, že znak

 

znamená „čierny” a predstavuje tmavú alebo čiernu kožu krokodíla. Ak je to však pravda, tento znak by mal označovať „čiernu pokožku“. Meno by sme teda v tom prípade mohli čítať ako „krajinu čiernokožcov“ alebo jednoducho „čiernu krajinu“. Tieto mená by znamenali súhlas s názorom, že prvými obyvateľmi Údolia Nílu boli negroidní Afričania, ktorí prišli zo Sahary okolo roku 5000 pred n.l. Netvrdíme, samozrejme, že Egypt by sa mal dnes volať Kemet (hoci sa nájdu zástancovia tohto názoru). Myslíme si však, že pôvodné meno Egypta by sa malo zdôrazňovať, čo by moderným Egypťanom pripomenulo ich starodávny pôvod a hlavne, čím sa stala egyptská duša.

Vráťme sa teraz k slovu Arab. Pôvod tohto slova je nejasný. Aj keď mohlo označovať iba ľudí, ktorí obývajú Arabský polostrov, v dnešnej dobe sa používa na označenie obyvateľov celého Stredného východu a Levantu. Arabská liga, strednovýchodný ekvivalent Spojených národov, formálne definuje Araba ako „osobu, ktorej jazykom je arabčina, ktorá žije v krajine s arabským jazykom, a ktorá sa stotožňuje s úsiliami ľudí hovoriacimi po arabsky.“7 Po arabsky hovoriaca populácia moderného Egypta predstavuje 86 miliónov ľudí, a podľa definície Arabskej ligy by teda Egypt mohol byť kandidátom na prvé miesto ako predstaviteľ arabského štátu. Toto chápanie pojmu Arab sa odráža aj v oficiálnom názve, ktorý si dal samotný moderný Egypt – Egyptská arabská republika. Presne povedané však definíciu Egypťanov ako „Arabov“ a Egypta ako „arabského štátu“ môžeme považovať za správnu až po roku 642 pred n.l., ako uvidíme v kapitole 3. V tejto chvíli stačí, keď si všimneme, že názov krajiny sa zmenil na Misr práve po roku 642 pred n.l. Slová Misr a Misrayin pochádzajú z hebrejského mena Mizraim, ktoré sa nachádza v Biblii a Levanťania a obyvatelia Arabského polostrova ho používajú pre Egypt.

 

Pomenovanie krajiny faraónov

Rané cudzie civilizácie a národy na Strednom východe označovali krajinu faraónov ako Musri, Musur alebo Misri. Dokonca aj biblický text personifikuje toto meno spojením egyptskej civilizácie s legendárnym rovnomenným zakladateľom Mizraimom, synom Hama a prasynom Noeho (hebrejská koncovka –im je koncovkou pre plurál a znamená „kmeň“ alebo „potomkov“). Ľudia hovoriaci po semitsky a dokonca aj niektoré indoeurópske národy na severe (ako napríklad Hittitovia) poznali Egypt pod menami Musri, Mizri alebo Mizra. Odtiaľ pochádza aj klasické arabské (západosemitské) meno Misr, ktoré označuje Egypt, a hovorovejšie arabské Masri (čiže Egypťan). Mená Misr a Masr sa používajú jednak pre samotnú krajinu, jednak, prekvapujúco, pre moderné mesto Cairo, napriek tomu, že jeho oficiálnym moderným arabským menom je Al Kahira. Egypťania žijúci v Káhire teda môžu o sebe tvrdiť, že žijú v Misri, čo znamená Káhiru a nie samotnú krajinu.

Skúsme si však teraz predstaviť Egypt predtým, ako sa stal štátom, dokonca predtým, ako sa tu vôbec usadili ľudia. Umyme tabuľu a potom začnime hľadať jeho dušu.

Robert Bauval

 

Poznámky

1. Romeo and Juliet, II, ii, 1–2.
2. Quirke, Who Were the Pharaohs?
3. Rohl, personal correspondence with the authors.
4. Wilkinson, The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt, 115–66.
5. Shaw and Nicholson, The Illustrated Dictionary of Ancient Egypt, 166.
soul
6. Bauval and Brophy, Black Genesis, 155–206.
7. Reynolds, Arab Folklore: A Handbook, 1.
8. Quoted by Alice Roberts, The Incredible Human Journey, frontispiece.

Zdroj: http://disinfo.com/2015/10/egypt-whats-in-a-name/

Preklad: Chrysemis

Exkluzívne


 

Súvisiace:

PÔVOD SLOVA “EGYPT”
http://www.kemet.sk/clanok/povod-slova-egypt

ROBERT BAUVAL Výber
http://www.kemet.sk/rubrika/robert-bauval-vyber

Kemitská škola starovekého mysticizmu
http://www.kemet.sk/stitok/kemitska-skola-starovekeho-mysticizmu

 


Sekcie: