OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Osirisova šachta


Osirisova (Usirova) šachta sa nachádza pod vzostupnou cestou pyramídového komplexu faraóna Chefréna (Rachefa) a má hĺbku približne 7,6 metra. V staroveku, keď bola plná vody, ju miestni využívali na kúpanie a množstvo ľudí, vrátane archeológov, ju navštevuje dodnes. Avšak po stovky rokov sa jej pravý význam nepodarilo odhaliť ani tým najvzdelanejším bádateľom.

 

 


Táto „vodná šachta“ sa stala témou mnohých legiend a úvah na internete. Vstup do nej sa nachádza v dláždenej ceste, ktorá spája Veľkú sfingu s druhou pyramídou (Chefrenovou). Na niekoľkých miestach siaha až do hĺbky približne 30 metrov pod úrovňou Gízskej plošiny.

Pomenovaná bola podľa krištáľovej vody, ktorá sa nachádza na dne jej najspodnejšej komory. Do tejto nedokončenej zaplavenej jaskyne sa vchádza z vyššej komory, v ktorej sa nachádzajú výklenky vyplnené žulovými rakvami. V podlahe jedného z nich možno nájsť šachtu, ktorá vedie do zaplaveného priestoru. Hoci pohľad do tmy, ktorá ho vypĺňa, vám nič neprezradí, možno odtiaľ počuť ozvenu podzemnej vody kvapkajúcej z kamenných stien.

 


V roku 1998 som sa rozhodol, že túto šachtu preskúmam. Počas archeologických prác na druhej úrovni Osirisovej (Usirovej) šachty sme odokryli šesť výklenkov vytesaných do skaly. Nachádzali sa v nich dva žulové sarkofágy, keramika a kosti. Na základe analýzy bol jej vek stanovený na rok 500 pred Kristom.


 

Posledná úroveň, ktorú sa nám podarilo odkryť, sa nachádza približne 25 metrov pod zemou a v čase nášho objavu bola úplne zaplavená vodou. Dva mesiace sme usilovne pracovali a vodu zo šachty odvádzali. Mal som pocit, že zo všetkého toho prachu, blata a hučania vody oslepnem a ohluchnem. Bolo to najťažšie vykopávanie, akého som sa kedy zúčastnil.

 

 

Keď som sa po odkrytí poslednej úrovne pozrel do vody, uvidel som zvyšky štyroch stĺpov obklopené múrom. Medzi nimi bola časť veľkého žulového sarkofágu s odsunutým vekom. Tento nález zodpovedal slovám Herodota, ktorý tvrdil, že Cheops (Chufu) bol pochovaný v žulovom sarkofágu a že blízko jeho pyramídy sa nachádza voda. Ľudia odjakživa uvažovali o pravdivosti historikových slov, no nikomu sa nikdy nepodarilo opisované miesto nájsť. Dokonca aj sám Herodotos priznal, že faraónov pohreb na vlastné oči nevidel, pretože do šachty vstúpiť nemohol. A tak svoje zápisky musel zhotoviť na základe rozprávania strážcov.

 

 

Keď sme premiestnili veko sarkofágu, podaril sa mi druhý objav. V podlahe som si všimol ryhy v tvare hieroglyfu pre slovo „ph“, ktoré znamená „dom“. Je známe, že Gízska plošina sa nazýva „pr wsir nb rstaw“, čiže „domov Osirisa (Usira), vládcu Rostowu“. Rostow označuje podzemné tunely a meno plošiny pravdepodobne odkazuje na tunely nachádzajúce sa práve v Osirisovej (Usirovej) šachte.

 


Komora, ktorú sme našli ako poslednú, je teda pravdepodobne symbolickou hrobkou boha Osirisa (Usira), keďže ľudia verili, že vládne podzemným tunelom a hrobkám panovníkov.


 

Počas neskorého dynastického obdobia (10.–7. st. pred Kr.) Egypťania vysekali úzky, približne šesťmetrový tunel vedúci zo západnej steny komory. Poslali sme doň mladého chlapca, no zistili sme len to, že je uzavretý a že do žiadnej ďalšej komory nevedie. Aby bolo možné odhadnúť vek šachty, lanom sme do ešte zaplavenej hrobky spustili chlapca, aby v nej zozbieral prípadné artefakty.

Zo získaných predmetov sme vek šachty určili na rok 1550 pred Kristom, do čias Novej ríše.

 

Animácia záberov z miesta nálezu...

 

Dr. Zahi Hawass

Bývalý generálny tajomník Najvyššej rady pre pamiatky Egypta (SCA)

Zdroj: http://www.guardians.net/hawass/osiris1.htm

Zdroj foto a animácia: http://www.bibliotecapleyades.net/piramides/esp_piramide_6d.htm#shaft

Preklad: Miška

exkluzívne

 


Súvisiace:

Seriál: Osirisova zem
http://kemet.sk/rubrika/serial-osirisova-zem


Sekcie: