OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Pradávne mestá pod pieskami Gízy VI.


Medzi ranými Egypťanmi bolo bežnou činnosťou, zapečatiť zasvietené lampy v hrobkách svojich mŕtvych ako obety pre ich boha alebo pre zosnulých, aby našli svoju cestu na „druhú stranu“.


Medzi hrobkami v blízkosti Memfisu (a v Brahmanských chrámoch Indie), sa našli fungujúce svetlá v zapečatených komorách a nádobách, ale náhle vystavenie vzduchu ich zhaslo alebo spôsobilo, že palivo sa vyparilo.(6)

 

Gréci a Rimania neskôr nasledovali ten zvyk, a tá tradícia sa stala všeobecne zavedenou - nielen tá ohľadom horiacich lámp, ale s mŕtvymi sa pochovávali miniatúrne reprodukcie vyrobené z terakoty. Niektoré lampy boli zatvorené v okrúhlych nádobách pre ochranu, a sú zaznamenané príklady, kde sa v nich našiel pôvodný olej dokonale zachovaný po viac než 2 000 rokoch. Existuje dostatočný dôkaz očitých svedkov, že lampy horeli, keď boli hrobky zapečatené, a neskorší okolostojaci vyhlásili, že stále horeli, keď klenby o stovky rokov neskôr otvorili.

 


Možnosť prípravy paliva, ktoré by sa obnovovalo tak rýchlo, ako sa spotrebovalo, bolo zdrojom značnej kontroverzie medzi stredovekými autormi, a existujú početné dokumenty podčiarkujúce ich argumenty. Po patričnom zvážení dôkazu, ktorý bol po ruke, sa zdalo dobre v rámci rozsahu možnosti, že starovekí egyptskí kňazskí chemici vyrábali lampy, ktoré horeli, ak nie natrvalo, tak aspoň značné časové obdobia.


 

Početné autority písali ohľadom predmetu stále horiacich lámp, podľa W. Wynn Westcotta odhadujúc, že počet autorov, ktorí ten predmet zvažovali, bol viac ako 150 a podľa H. P. Blavatskej 173. Zatiaľ čo závery, ktoré dosiahli rôzni autori, sú v rozpore, mnohí uznali existenciu fenomenálnych lámp. Len zopár ich trvalo na tom, že lampy by horeli navždy, ale mnohí boli ochotní pripustiť, že by mohli zostať osvetlenými počas niekoľkých storočí bez doplnenia paliva.

Všeobecne sa verilo, že knôty tých večných lámp boli vyrobené z opletených alebo tkaných azbestov, nazývaných skorými alchemistami „salamandria vlna". Zdalo sa, že palivo bolo jedným z produktov alchemického výskumu, možno produkovaného v chráme Mt Sinai. Niekoľko vzorcov pre výrobu paliva pre lampy sa zachovalo, a v skutočnom diele H. P. Blavatskej Odhalená Izis, autorka znovu vydala dva komplikované vzorce od skorších autorov paliva, ktoré, „keď sa vyrobilo a zažalo, horelo večným plameňom a mohli ste túto lampu položiť na akékoľvek miesto, kde ste si len želali.“

Niektorí verili, že vychýrené večné lampy chrámov sú chytráckymi mechanickými vynálezmi, a boli rozšírené niektoré humorné vysvetlenia.

V Egypte existujú bohaté podzemné ložiská asfaltu a ropy, a niektorí tvrdili, že kňazi spájali azbesové knôty tajným potrubím k ložisku ropy, čo striedavo spájalo jednu alebo viac lámp. Iní mysleli, že viera, že lampy horeli natrvalo v hrobkách, bola výsledkom skutočnosti, že v niektorých prípadoch sa vylievali z vchodov novo otvorených jaskýň výpary podobné dymu. Skupiny pokračujúce neskôr, a objavujúce lampy roztrúsené po podlahe predpokladali, že oni boli zdrojom výparov. Jestvovalo niekoľko dobre zdokumentovaných príbehov týkajúcich sa objavu stále horiacich lámp nielen v Egypte, ale tiež v iných častiach sveta.

 


De Montfaucon de Villars poskytol tento fascinujúci záznam otvorenia jaskyne Rozekruciána Christiana Rosenkreuza. Keď Bratia vstúpili do hrobky svojho slávneho zakladateľa 120 rokov po jeho smrti, našli večnú lampu jasne svietiacu zaveseným spôsobom zo stropu. „Bola tam socha v brnení [robot], ktorá zničila zdroj svetla, keď sa komora otvorila." (7) To je zvláštne podobné záznamom arabských historikov, ktorí tvrdili, že chodby pod Veľkou Pyramídou strážili roboty.


 

- pokračovanie -

Poznámky

6 Fame and Confession of Rosie-Cross, trans. Thomas Vaughan, 1625

7 Montfaucon de Villars, The Diverting, History of the Count of de Gabalis, 1714

 

Tony Bushby

Výňatok z kapitoly 8 „Tajomstvo Biblie" z časopisu NEXUS MAGAZINE APRÍL-MÁJ 2004

Zdroj: http://www.galactic-server.com/

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

exkluzívne

 


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

 

Súvisiace:

Gíza
http://www.kemet.sk/rubrika/giza

 


Sekcie: 
Autori: 
Štítky: