Krásna ako Kleopatra
V otvorenom výklenku obloka, v tieni stĺporadia, sedí jedenásťročná princezná a pozerá sa na more. Rukami si podopiera hnedú kučeravú hlavu, sedí na svojich sandáloch s nohami detsky pokrčenými, zatiaľ čo vánok vzdúva záhyby jej odevu, pod ktorým sa črtá pružné telo dievčaťa, ktorému by na severe hádali pätnásť rokov. Princezná vyzerá kráľovskú loď svojho otca, ktorý sa má vrátiť z Ríma, odkiaľ pochádza všetko šťastie i nešťastie. Práve sleduje veľkú plachetnicu plaviacu sa na more okolo majáka, ale jej myšlienky neodchádzajú spolu s ňou do diaľky. Raz jej budú patriť nielen tie ostrovy vo veľkých zálivoch, kam určite mieri, ale aj táto krajina a ona bude nosiť kráľovskú korunu s emblémom hada, aby vrátila Egyptu veľkosť, ktorú mu vzali tí cudzí a požadovační Rimania. Zatiaľ však úvahy o budúcnosti v mysli princeznej chmúrne zapadnú s večerným slnkom do šíreho mora…
Staroveký Egypt zohral vo vývoji ľudstva po poslednej veľkej potope, popísanej židmi v Starom zákone, dôležitú úlohu a poučenie v jeho chrámoch našli nielen starozákonní mudrci a grécki filozofi, ale tiež Ježiš a poslovia doby novozákonnej. V egyptskom hermetizme je popísaný univerzálny Boh v troch jeho základných formách, a to v neprejavenej, prejavenej a tvorivej. Egypťania uznávali jediného Boha v jeho rôznych aspektoch, emanáciách a podobách a tak v nezasvätených mohol vzniknúť pocit mnohobožstva. Boli presvedčení, že Boh je obsiahnutý vo všetkom a všade a je možné ho nazerať v troch podobách zvaných neteri – ako neprejaveného boha Atuma, manifestovaného boha Ptaha, tvorcu vesmíru prejavením svojej vôle, a boha Amona, ktorý stvoril človeka.