K ďalším významným kňazom patril múdry Pet-Osiris, ktorý bol Thovtovým veľkňazom. Už za svojho života bol uctievaný a po smrti putovali k jeho hrobke zástupy pútnikov, rovnako ako v prípade Hesyho. Ku kňažským špecialistom sa radili „horuskopoi“, z čoho odvodzujeme dnešný pojem horoskop. Boli zoznámení s mytologickým kalendárom Egypťanov. Okrem nich existovali ešte kňazi sem, ktorí vykonávali špeciálny pohrebný rituál otvárania úst.
Egyptský kňaz taktiež nebol v prvom rade teológom, ale expertom vo vymedzenej oblasti pôsobnosti. Existovali kňažskí astronómi, lekári alebo architekti. Od dnešných kňazov by sme samozrejme neočakávali, že by sa okrem teológie venovali ešte ďalším profesiám. Na rozdiel od ostatných úradov, napríklad kráľovského, nebol kňažský úrad dedičný.
Dlhú cestu od najnižšieho stupňa web ku kariére veľkňaza môžeme sledovať na príbehu Bek-Nechona z 13. storočia pred n. l. Ten bol od svojich piatich do šestnástich rokov vychovávaný ako jazdec pre armádu faraóna Sethiho I. (1303-1292 pred Kristom). Pri výcviku preukázal svoju mimoriadnu inteligenciu a v sedemnástich rokoch bol ako web povolaný do Amonovho chrámu v Thébach. Už po štyroch rokoch postúpil v hierarchii Amonových kňazov na ďalší stupeň. Jeho služba na druhom stupni trvala dvanásť rokov, až potom Bek-Nechon postúpil do tretieho stupňa. Trvalo ďalších pätnásť rokov, než sa stal druhým najvýznamnejším kňazom mesta Théby. Po ďalších dvanástich rokoch – Bek-Nechon mal už šesťdesiat rokov – ho slávny faraón Ramesse II (1292-1225 pred n. l.) menoval najvyšším Amonovým kňazom. Túto funkciu potom vykonával až do svojich osemdesiatichsiedmich rokov. Ako veľkňaz bol Bek-Nechon súčasne predstaveným tamojšej školy, ktorú by sme mohli označiť ako univerzitu. V Thébach existovala rovnako ako v Héliopolise umelecká akadémia, hudobná vysoká škola a technická vysoká škola.
Ďalším nám známym významným kňazom bol Pentu, osobný lekár faraóna Amenhotepa IV. (Achnatona, 1370-1350 pred n. l.). Ten nielenže patril k vládcovým najbližším dôverníkom, ale bol i prvým služobníkom Atona. Kňazi jeho druhu boli mocnými mužmi, ktorým faraóni v podstate nadbiehali, pretože disponovali vedeckými znalosťami, ku ktorým nemal nikto iný prístup. Predstavovali spikleneckú kastu zasvätencov starej múdrosti a svoje poznatky nikomu ďalšiemu neodovzdávali. Svoje okultné, prírodovedné a lekárske znalosti zaznamenávali na papyrusové zvitky a v prípade potreby do nich nazerali, aby z nich vyčítali potrebné informácie. Okrem poznatkov zapísaných na papyroch používalo egyptské kňažstvo v praxi „astronomickú geometriu“, ktorá sa uplatňovala pri zakladaní významných stavieb. Egyptské vedenie bolo rozšírené nielen medzi starovekými národmi Predného východu, ale takisto v stredovekej Európe. Kresťanskí architekti dokonca behom renesancie egyptskú múdrosť preniesli – i keď v nepochopenej podobe – do nových stavebných diel.
Ale z akého dôvodu?
Dôvody boli náboženskej povahy a úzko súviseli so vznikom človeka. Už v stredovekých kláštoroch bola zachránená veľká časť antickej literatúry tým, že ju mnísi usilovne prepisovali a rozmnožovali. Spisy síce vyberali podľa prísnych kresťanských merítok a niektoré pasáže v tomto duchu upravovali, ale i tak sa zaslúžili o záchranu mnohých antických prameňov. Z týchto zdrojov vyvstala i jedna z najstarších kresťanských tradícií. Veriaci sa dodnes zbožne prizerajú tomu, ako farár kropí čelo novorodenca niekoľkými kvapkami svätenej vody. Nasleduje ceremoniál, ktorý je vo všetkých kresťanských cirkvách takmer totožný: „Krstím ťa v mene Otca i Syna i Ducha svätého...,“ prenáša pri ňom farár slávnostne. Po tomto obrade je dieťa s okamžitou účinnosťou prijaté do spoločenstva veriacich. Dnešný krst je samozrejme kresťanským kultom, ktorý sa z veľkej časti opiera o Nový zákon. Existuje však celý rad národov, ktoré pri svojich ceremoniáloch používajú úplne odlišné praktiky, pre nás niekedy veľmi nezvyklé.
Slovo „kult“ je odvodené z latinského „cultus“ a znamená „uctievanie“ alebo „starostlivosť“. Vždy sa jedná o presne stanovené úkony, ktoré súvisia s uctievaním boha alebo nejakej nad ľuďmi stojacej vyššej bytosti. Priebeh kultu určuje rítus (obrad) obsahujúci pokyny k jednotlivým úkonom.
Kde však máme hľadať pôvod týchto rozdielnych úkonov a javov?
(krátené, pozn. red.)
Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005
Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka
Z češtiny preložil: ME
Exkluzívne
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.
Súvisiace:
Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologiaO mýtoch egyptológie
http://www.kemet.sk/rubrika/o-mytoch-egyptologieKybalion
http://www.kemet.sk/kybalion