Dogonská kozmológia a egyptské hieroglyfické písmo časť II.
Pri štúdiu dogonskej kozmológie by sme objavili mnoho aspektov, ktoré by nám umožnili lepšie pochopiť formu a významy staroegyptských hieroglyfov a slov. Pre komparatívnych kozmológov je nemožné prehliadnuť obrovské podobnosti medzi slovami Ogo (meno postavy, ktorá v dogonskej mytológii predstavuje svetlo) a Aakhu (meno egyptského boha svetla) alebo Sigui (pomenovanie dôležitej dogonskej slávnosti) a skhai (egyptské slovo s významom „oslavovať sviatok“). Oporou pri porovnávaní je často samotná kozmológia, ktorá často uvádza druhotné významy dôležitých kozmologických pojmov, ktoré sa logicky neviažu na prvotné významy, takže sa z nich ani nedajú odvodiť.


Uroboros je (alespoň v tomto kontextu) alegorií věčně se obnovujícího koloběhu všeho, cyklické povahy vesmíru a neustálého boje protikladů, jenž je podstatou bytí. Nápadně podobný smysl má známý a dnes velmi populární symbol jin a jang ve východních filosofiích - a nejspíš není náhodou, že má rovněž grafickou podobu kruhu, jehož prvky jsou navzájem vklíněné do sebe. Už tato příbuznost naznačuje, že oba geograficky vzdálené motivy mohou mít společný původ. Pátrání po něm nás - tak jako už mnohokrát - zavede do starého Egypta, kde byl had zakusující se do vlastního ocasu nalezen v Tutanchamónově hrobce jako znak jednoty protikladů slunečního boha Ra a podsvětního boha Osirise.
Podľa toho, čo spravil, respektíve v jej hrobke nespravil môžeme predpokladať, že áno.